| Titel |
Autor |
Datum |
|
|
sarka
|
20.07.2004 00:58:06 |
|
|
bibiana
|
16.09.2004 13:29:01 |
|
|
petra
|
23.07.2004 21:27:36 |
|
|
Denisa
|
23.07.2004 00:15:41 |
|
|
Majka
|
20.07.2004 15:47:23 |
|
|
Petra
|
21.07.2004 20:27:32 |
|
|
Maminka Zuzka+Susanne 16 mes.
|
19.02.2005 17:17:15 |
|
|
Jana
|
26.11.2004 22:51:21 |
|
|
jindra
|
11.10.2004 15:42:09 |
|
|
Denisa
|
23.07.2004 00:27:52 |
|
|
Petra
|
24.07.2004 05:14:11 |
|
|
Jana, Stephanie a Holly
|
28.07.2004 14:40:33 |
|
|
Martina, anjelik Mišpulínek
|
28.07.2004 08:49:48 |
|
|
sarka
|
29.07.2004 02:01:25 |
|
|
Denisa
|
25.07.2004 13:41:53 |
|
|
Petra
|
26.07.2004 18:00:04 |
|
|
Katka
|
09.06.2005 15:37:58 |
|
|
Jana, Stephanie a Holly
|
28.07.2004 14:50:43 |
|
|
Denisa
|
27.07.2004 22:47:18 |
|
|
mata
|
27.07.2004 21:26:26 |
|
|
Daniela
|
22.07.2004 19:51:02 |
|
Titel : RE: Hailie
|
Autor: Jana
()
Datum: 26.11.2004 22:51:21
Mila Petra,
mozno to bude pre Teba prekvapujuce, ale i v Cechach a Slovensku existuju non-stop obchody - nielen v Orlande. Dokonca na kazdom rohu mozme kupit cerstvu zeleninu a ovocie:-)
Ale k veci:
1. Napriek obchodom otvorenym 24 ci minimalne 14 hodin denne si akosi technicky neviem predstavit, ze by som po mojom porode manzela vybavila dlhociznym zoznamom veci, ktore ma pre mimco zohnat. Ked som ho zaukolovala nakupom par drobnosti, na ktore som zabudla, nezaobislo sa to bez niekolkych telefonickych konzultacii ("A tie vlozky chces s kridelkami ci bez? Normal, ultra alebo slip? Tu masticku maju v modrej a ruzovej tube, ktoru mam kupit?" atd.) Mozno je moj manzel extra neprakticky, ale nakup dupaciek, pyzamiek, plienok latkovych a papierovych, bodyciek, hraciek a dalsich asi 50 poloziek v jeho podani mi zavana katastrofou (zato autosedacku, vysielacku ci ine technicke" zariadenia vyberie perfektne).
2. Asi si nikdy nebola tehotna. Inak by si vedela, ze pri ocakavani prveho, chceneho a vytuzeneho dietatka je kazda buduca mama v siedmom nebi a nadsene chysta pre mimco vybavicku takmer od chvile, ked sa o svojom stave dozvie. Ked sme s manzelom cakali nasho prveho syna (takmer po 2 rokoch snazenia a verdikte infertilita z imunologickych pricin), kupila som mu maleho makuckeho mysiaka Mickeyho v den, ked mi lekar potvrdil tehotenstvo. Dnes si uz pripadam komicky, ale 5 mesiacov pred terminom som mala prichistanu postielku, 3 mesiace vopred kupeny kocik a necele 2 mesiace pred porodom uz boli vsetky vecicky vzorne vyprane, vyzehlene, naskladane v skrini a v kute stala zbalena taska do porodnice. K prvemu tehotenstvu to skratka patri - chces mat vsetko perfektne pripravene, ved co keby to nahodou prislo skor... (u druheho som uz bola taka relaxovana, az to muza privadzalo do sialenstva - veci po Matejovi som vytahovala zo skrine az vo chvili, ked sa lekari vyhrazali porodom kazdym dnom, do porodnice ma musel manzel doslova "vysrkat" od rozpozeraneho serialu a veci som si balila viac-menej za pochodu medzi dverami:-)
3. Na margo Tvojho nazoru o "embriach" v prispevku nizsie: pre kazdu buducu matku ci otca je dieta dietatom od momentu, ked sa o nom dozvie - bez ohladu na lekarsku terminologiu pre nich neexistuje ziadne "embrio"!!! Isteze, je o cosi lahsie vyrovnat sa so stratou ocakavaneho babatka v rannom stadiu tehotenstva, ale skus vysvetlit svoju teoriu zene po opakovanych 4-5 ranych potratoch ci tej, ktora pride o to Tvoje "embrio" po rokoch uporneho snazenia o dieta! Ja som podobnym zazitkom presla v 19 rokoch. Jednalo sa o tehotenstvo neplanovane, v nevhodnej zivotnej situacii (studovala som na VS) a navyse s uplne nevyhovujucim partnerom - vazne som uvazovala o umelom preruseni tehotenstva. Napriek tomu, ked v 8 tyzdni prisiel spontanny potrat, prezivala som pocit velkej bolesti zo straty DIETATA (nie embrya) a dodnes ma obcas napadne, kolko by mal ci mala rokov, ako by vyzeral(a), do akej skoly by chodil(a)...
4. Nie som detsky psycholog (i ked zakladne psychologicke vzdelanie mam), ale oznamenie starsiemu surodencovi, ze bude mat braceka ci sestricku az vo chvili, ked je uz dieta takmer na svete, moze sposobit vacsie problemy nez vysvetlovanie, ze sa dietatko bohuzial nenarodi (to riziko je nastastie obvykle minimalne). Pre starsie dieta je surodenec - ci sa nam to paci alebo nie - vzdy konkurentom (zrazu pre rodicov i pribuznych uz nie je vyhradnym centrom pozornosti). Musi mat dostatok casu, aby si na myslienku noveho clena domacnosti privykol a pripravil sa na to. S manzelom sme starsiemu Matejovi o "novom babatku" povedali ihned po oficialnom potvrdeni tehotenstva (cca v 8. tyzdni). Vzali sme ho so sebou na ultrazvuk, nechali sme ho pocuvat bracekovo srdiecko na CTG, vyberal s nami pre neho meno... Ked ma v 25. tyzdni kvoli krvacaniu a hroziacemu potratu prijali do nemocnice, vysvetlili sme mu sposobom primeranym jeho 3 rokom veku, ze ja a babo mame problemy (nastastie vsetko napriek rizikovemu tehotestvu dobre dopadlo)... Nic z toho nepovazujem za zbytocne ani bezucelne! Matej sa vo vysledku cely cas na mimco nasmierne tesil (neustale sa vypytoval, kedy mu ho uz konecne narodim:-))), za celych 10 mesiacov od narodenia Jakuba sme ani raz nemuseli riesit problem akceptancie surodenca (v okoli dost bezny. Matej ma k malemu krasny vztah, rad sa s nim hra, stara sa onho a pomaha mi. Respektuje, ze obcas nemozem kvoli Kubkovi ihned vyplnit jeho zelanie alebo si kvoli malemu musime prisposobit nas program.
Ospravedlnujem sa vsetkym ucastnikom tohoto fora za moj siahodlhy prispevok. Obvykle nie som velky pisatel, ale Petrina - verim ze len NAIVNA reakcia vyplyvajuca z neskusenosti - ma trochu vyviedla z konceptu.
Pre Petru: Neviem, kolko mas rokov ani ci mas ci nemas skusenost s tehotenstvom, potratom, porodom a detmi. Predpokladam, ze nie a Tvoje reakcie skutocne vyplyvaju len zneznalosti. Skor, nez som sama zazila, co je to prist o dieta, nemoct dlho otehotniet a nakoniec si 2x prezit tu uzasnu radost z pozitivneho testu, by som mozno reagovala rovnako. Skus si znovu precitat zopar prispevkov na tychto strankach a popremyslat o pocitoch ich autorov a nad tym, ako by si reagovala Ty v ich situacii... Zelam Ti, aby sa Ti podobne zazitky vyhli a cakala Ta krasna a stastna rodina.
|
|
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
