Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 nevim jak dal...
 markéta   09.08.2006   11:04:12 
 RE: nevim jak dal...
 stanka   14.08.2006   10:33:21 
 RE: nevim jak dal...
 markéta   14.08.2006   15:05:46 
 RE: nevim jak dal...
 stanka   15.08.2006   09:34:49 
 RE: nevim jak dal...
 markéta   17.08.2006   16:11:36 
 RE: nevim jak dal...
 stanka   18.08.2006   10:50:22 
 RE: nevim jak dal...
 Markéta   28.08.2006   13:29:48 
 RE: nevim jak dal...
 stanka   30.08.2006   09:04:12 

  Titel : RE: nevim jak dal...
Autor: stanka  ()     Datum:  15.08.2006 09:34:49

Ahoj Markétka,mrzí ma že ti osud hneď nachystal takúto udalosť s partnerom.Ono keď sa niečo kazí tak potom už všetko.Ale ťažké chvíle striedajú zase pekné - ako pruhy na zebre. Len kde sú už tie pekné:)
Neplodnosť, alebo strata dieťaťa sú najrizikovejšie veci pre vsťah.Nehovorím to len z vlastnej skúsenosti, ale aj z pozície môjho vzdelania a práce. My sme prechádzali tým ťažko.Manžel stále nechcel veriť že moja diagnóza je tak beznádejná, podozrieval ma že preháňam.Až bol v centre pre umelé oplodnenie so mnou a počul to na vlastné uši.Inak ma veľmi podporoval, stále mi vraví že ma nikdy neopustí.Keď mi na sone povedali že plod je už v rozklade,len sme sa na chodbe zúfalo držali.Stále mi hovoril,veľmi ťa milujem-bolo to tak zúfalé,čo mi iné mohol povedať. Počas tehotenstva však nebolo dobre, bol neobyčajne nervózny, aj to chápem lebo tá neistota-stále sme čakali či dieťa žije, bola hrozná. Teraz ma veľmi podporuje, tvrdí mi že raz sa tourčite podarí-len kedy, mám 30, on 33, a endometrióza mi postupuje čoraz viac.nemám čas. Boli sme na dovolenke, každý si myslí ako som tam snáď otehotnela,no ja cítim že asi nie.Aj sme mali termín od MUDr. Jonáša na počatie živého a zdravého dieťaťa, no tak uvidím. Jasné že sa pokúšame, ale skoro nám to dlhoročné skúšanie zlikvidovalo sexuálny život.Je to hrozné.Tak často pociťujem až hnev na muža keď mi povie že sa mu nechce.Mne sa tiež nechce, ale čo robiť keď mám ovuláciu? Sú to veľmi ťažké a trápne situácie.Skoro kždý pár čo sa dlho pokúša o dieťa sa rozíde.Je to smutné.Už neviem ani dúfať.Prežila som strašné sklamanie keď som po toľkom úsilí otehotnela a dopadlo to takto.Asi by som sa každý deň bála čo sa stane.
Ale dosť už o mne. Rada by som ťa povbudila v ťažkej situácii,ale nevidím do problému. Je to naozaj také definitívne uklončenie vsťahu? Možno len prežívate ťažkú (a prirodzenú )krízu po tom čo vás stretlo.Možno po čase odlúčenia sa veci vyjasnia a upokoja.Ale pokiaľ by ťa opustil kvôli tomu že nezvláda prvý úder osudu, podľa môjho názoru nie je partner do nepohody.Ale to ja nedokážem posúdiť,necháp to zle.
Som zo Slovenska, bývam v Nitre.Píšem z práce:).
Držím ti palce aby si si našla dobrú prácu-aj to pomáha zabúdať,a keď ti to nevíde s terajším (ex) partnerom, nech sa všetko podarí s tým dalším.Raz budeš na toto zlé obdobie len spomínať.Vydrž to.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: