|
Titel : RE: Potrat mojimi ocami
|
Autor: marina
()
Datum: 25.02.2005 17:38:52
Ja som koncom roka 2003 prežila niečo podobné. Pišem o tom v odpovedi na príspevok nenarodené deti. Po dlhom snažení o druhé dieťatko, a tiež až po zmierení s tým, že už sa nám to nepodarí, keď sme si rozplánovali budúcnosť s jedným dieťaťom (začala som rozmýšľť, že pôjdem diaľkovo študovať vyšku), prišiel deň, keď som zistila, že som tehotná. Bola som zaskočená, obávala som sa, ako mi to naruší zabehnuté koľaje, ale keď som videla nadšenie v manželových a synových (mal vtedy 13-násť) očiach, tak všetky bariéry vo mne padli. Jediné po čom som túžila bolo naše dieťatko, ale prišiel deň, keď som začala pociťovať bolesti v krížoch a podbrušku, ako pred menštruáciou, myslela som si, že ide o prechladnutie (bola polovica Decemra a po prekonanej chrípke som sa tomu nečudovala). Ráno som išla na ultrazvuk, a vtedy som ho prvý a posledný krát videla (ten obrázok nosím v mojich spomienkach), bohužiaľ mu už nebilo strdiečko... Bolo to ťažké, nielen pre mňa, ale aj pre manžela a syna, keď som im to povedala videla som v ich očiach bolesť. Prežívali to so mnou.
Urob to tak, ako predtým, nemysli na to ako veľmi túžiš po dieťatku a ten zázrak sa stane. Príde deň, keď zistíš, že si tehotná! (Neviem, či si veriaca, či už ano alebo nie, pomodlím sa za to) Držím Ti palce!
Marina
|
|
|
