|
Titel : RE: Potrat mojimi ocami
|
Autor: Ivuš
()
Datum: 06.03.2005 15:59:14
Ahoj.
Aj ja to mám za sebou. Pred 5 dňami som prišla o vytúžené dieťatko v 6 TT. Potratila som v nemocnici a ten drobček bol prilepený na mojom stehne. Videla som ho... ručičky, nôžky aj hlávku. Bolo to strašné. A nemala som pri sebe ani svojho priateľa, otca môjho bábätka. Jeho kamarátka mu nahovorila, že je to moja vina a on tomu uveril. Ale nebola... svoje dieťatko som veľmi ľúbila, ľúbim a aj ho vždy budem ľúbiť... nedokázala by som mu ublížiť. Robila som všetko ako sa má. Snažila som sa, aby bolo nášmu dieťatku krásne, aby sa tešilo na svet. Dávala som mu všetku lásku. Len som vraj poslala sms, ktorá to všetko spôsobila, kvôli mne sme prišli o dieťatko. Začala som tomu už aj veriť. Je to strašné, keď som v takejto chvíli bola sama.
Teraz sme si to však s priateľom vysletlili a tešíme sa na ďalšie bábätko a za tohto anjelika sa modlíme a veríme, že mu je krásne a že nás ochraňuje. Neprajem nikomu zažiť, čo som zažila... nekonečnú prázdnotu a pocit viny...
Nedokážem už ani plakať. Srdce mi krváca, ale navonok vyzerám, že všetko je v poriadku. Ale nie je... nikdy nebude. Prišli sme o nášho drobčeka...
|
|
|
