|
Titel : RE: Když je život k neunesení...
|
Autor: Nikol
()
Datum: 02.03.2005 15:08:58
Milá Jitka,
je mi ľúto Teba aj Tvojho životného príbehu. Nemám pre Teba slov pre povzbudenie pretože sama ich potrebujem a nikde nenachádzam. Mám za sebou 5 ročnú neplodnosť, 2 potraty z toho jeden nekutočne bolestivý, jeden nevydarený pokus IVF(umelé oplodnenie). A v mojich !26 rokoch! syndróm predčasne vyhasínajúcej ovárialnej činnosti. V ľudskom prevedení: moje vaječníky prestali vyrábať vajíčka a ja končím. Moje pocity sú zatlačené niekde hlboko vo mne a neukážu sa. Ale akonáhle som si prečítala Tvoj príbeh, alebo počujem slovo nádej, dieťa, tehotenstvo, šťasné mamičky. Ide mi puknúť srdce ako Tebe. Moje telo sa z touto skutočnosťou vyrovnáva po svojom. Snaží sa zabudnúť. Ale keď sa prinútim a uvedomím si, že ja som skončila.... Mám pocit, že už teraz som umrela. Slovo NIKDY, má pre mňa neskutočnú ťarchu, ktorú asi neunesiem. Ale predsa len mám pre Teba povzbudivé slová. Možno akokoľvek sme túžili po vlastnom dieťatku a boli sme presvedčené že toto je naše životné poslanie nemusí to byť tak. Možno je naše životné poslanie pomáhať cudzím deťom, možno je to poslanie úplne inde. Prajem nám aby sme ho našli.(akokoľvek sa snažím tieto povzbudivé slová písať, rozmýšlať o nich, rozprávať, mám veľký problém ich cíítiť. Možno príde čas aj na to.)
|
|
|
