|
Titel : Nádej umiera posledná
|
Autor: Tinka
()
Datum: 21.04.2006 10:54:28
Akousi náhodou som včera našla túto úžasnú stránku.Nikdy ma nenapadlo koľke z nás malo tieto trápenia.
Môj príbeh:
Otehotnela som ako 19r. rodičia boli v ten deň v šoku lebo som najstaršia z 3 sestier a mala som ísť na vysokú školu.Potom sa začali prípravy na svadbu, ktorú sme naplánovali na 11.11.2000. Veľmi som sa tešila na svoj svadobný deň. Bola som v 14tt keď som začala krvácať a veľmi ma bolelo v podbrušku, hneď ma manžel - vtedy ešte priateľ odviezol do nemocnice kde mi povedali, že už to malinké nežije. Bola to premňa rána, hneď si ma tam nechali a večer vyčistili.Nechcela som tam byť už ani minútu a ráno som na vlastnú žiadosť odišla domov. Lekár mi odporúčal aby som počkala aspoň 4-5 mesiacov kým maternica zosilnie.Medzitým sme si dali urobiť s manželom genetické testy, ktoré vyšli v poriadku. Urobila som ako kázal potom som otehotnela znovu a v 13tt som pocítila bolesti v podbrušku a následne krvácanie rozplakala som sa lebo som tušila čo to znamená. Moje obavy sa potvrdili v nemocnici a najhoršie bolo to že mi lekár ktorý mal pohotovosť povedal že je to už asi týždeň odumreté. Neviem si to vysvetliť veď som pred týždňom bola na kontrole a bolo všetko v poriadku. Prvé dva mesiace po tom som preplakala noci. Manžel sa ma snažil upkojovať ale bolo to ťažké. Potom som začala podnikať ale vždy pri obrázkoch detičiek som sa rozplakala, ale všetci ma upokojovali že do tretice to bude už dobré. Bála som sa otehotnieť. Prestúpila som k inému lekárovi, ktorý mi povedal že by som mala už otehotnieť lebo neskôr by to mohlo byť ťažšie. Verila som mu no vtedy som ešte nevedela,že veľmi pije. Tabletky na vyvolanie ovulácie a ešte nejaké vitamíny. Po pol roku pokúšania sa otehotnieť som nakoniec otehotnela.Chodila som do rizikovej poradne. Všetko bolo v poriadku. Mala som byť už v 14 týždni a šla som na ultrazvuk. Vždy som z toho mala strach aby mi tam nepovedal niečo zlé.Videla som že bol akýsi divný taký červený v tvári ale bolo dosť teplo tak som to usúdzovala preto. Chodil mi po brušku bol tam vtedy somnou aj manžel keď mi povedal že je to v 12tt a ešte mi ukazoval srdiečko ja som tomu čo mi tam ukazoval nerozumela a ani tomu že som v 12tt keď mám byť v 14tt. Povedal, že to nie je možné a je to 12 týždeň a je všetko v poriadku. Chcela som sa uistiť tak som sa objednala na veľký ultrazvuk ale až na druhý deň lebo v ten deň mali obsadené termíny. Na druhý deň ráno som cítila v podbrušku veľké bolesti a veľmi sa mi točila hlava, bolo mi veľmi zle. Prišla som na ultrazvuk 29.6.2002 a tam iný lekár skonštatoval že je to už dva týždne odumreté a okamžite som musela ísť na príjem. V tú chvíľu sa mi všetko zrútilo, všetké nádeje boli rázom preč. Keďže som bola na lačno tak ma hneď čistili. Dnes je od toho už skoro 4 roky a ja stále nemôžem zabudnúť. Veľmi sa bojím ďalšieho sklamania. S manželom by sme si chceli adoptovať dieťa.
|
|
|
