|
Titel : RE: Nádej umiera posledná
|
Autor: Michaela
()
Datum: 26.04.2006 16:38:48
Pri čítani Tvojho príbehu som mala na začiatku pocit, že čítam o sebe, i keď náš príbeh skončil šťastnejšie.Tiež som otehotnela v 19 tich, presne 5.8.2000 a bola som prijatá na VŠ. Od 3 tt mi bolo zle, ale neboli to ranné nevolnosti, ale 24 hodinové.Zvracala som non - stop a jediné čo som dokazala udržať v sebe boli buchty na pare a slanina.Jedno lepšie ako druhe pre budúcu mamaičku, ale aspoň niečo som mala v žalúdku.14 tt som začala silno krvácať,no podarilo sa to zastaviť i keď už bola aj sála pripravená, že ma budú čistiť. Domov ma pustili 3 dni pred svadbou, ktorú sme mali 11.11.2000.Mala som prísny režím v posteli, tabletky na udržiavanie atď, no v 20 tt som začala zase krvácať. Opäť som strávila mesiac v nemocici, ale už to bolo lepšie ,lebo som cítila pohyby a vedela som ,že kým ma kope,tak je všetko OK.Už sme mysleli, že všetko bude dobre až kým som neprišla do 30+ 3tt, keď mi začala odtekať plodová voda. Snažili sa to ešte 16 hodín zastaviť, no nepodarilo sa .A tak po 16 hodinách strávených z infuziou v ruke a 16 hodín kontrakcii mi urobili ultrazvuk a zistili,že malý musí isť okamžite von.Vtedy sa mi aj trošku uľavilo,že ta bolesť prestane.Malý sa narodil cisarom 21.2.2001. Jeho váha bola 1,75 kg a 42 cm. Nevedel sám dýchať, penil z pusy a hlasno postonkával.Ani mi ho neukázali.Hneď po pôrode ho previezli do PP na nedons. oddelenie, kde sme strávili 6 týždňov.Domov sme prišli s váhou 2,22 kg.Bolo to hrozne obdobie. Nemal sací reflex a bol hore aj 17 x za noc.Teraz má 5 rokov a je z neho krásny , živý chlapček, o ktorom by nikto nepovedal, že je 10 týždňov skôr narodený.Držím Vám všetkým palce aby ste aj vy raz mohli zovrieť v náruči ten uzlíček šťastia.
|
|
|
