|
Titel : RE: Nádej umiera posledná
|
Autor: Lenka
()
Datum: 23.04.2006 23:03:14
Ahoj Tinka. Viem čo prežívaš. Ja som prvý krát otehotnela v zime roku 2004, otehotnela som s priateľom, ktorý je teraz mojim manželom. Dozvedela som sa to presne na štedrý deň cez tehotenský test. V ten moment to som nou narobilo riadny otras. Mala som v tedy 21 rokov s manželom Peťom sme v tedy spolu chodili rok a pol. Hneď po teste som mu volala, prišiel za mnou, ale presviečal ma, že to nič nie je, že test mohol byť klamlivý. Urobila som si ďalší a výsledok ten istý. Potom nasledoval odber krvi kde sa zistila prítomnosť HCG. Keď to už bolo isté povedali sme to rodičom a nasledovali prípravy na svadbu. V 10tt som absolvovala sonografické vyšetrenie kde mi dr. oznámil, že dieťatko je už 2 týždne m?tve a nebije mu srdiečko čiže zam?knutý potrat. Stalo sa to 4. februára 2005. Urobili mi kyretáž a so žiaľom a prázdnotou v srdci som išla domov. 9. apríľa 2005 sme mali krásnu svadbu. Pokúšali sme sa na to zabudnúť a dúfali sme, že nabudúce sa to podarí. V októbri 2005 sme sa začali pokúšať otehotnieť. Podarilo sa hneď a koncom novembra som si robila test, ktorý vyšiel OK. Boli sme radi, ale zároveň som mala velikánsky strach, že sa to zopakuje. Môj gynekológ mi predpísal Duphaston na udržanie plodu. A ešte som užívala aj Torecan, pretože som mávala nevoľnosti spojené s vracaním, ale po užívaní Torecanu to bolo dobré. V predošlom tehotenstve mi bývalo dobre. 25. januára keď som bola v 12tt som išla na sono, ale bohužiaľ znovu to isté. Tento krát som ho nosila 3 týždne m?tve. Znovu nasledovalo to isté, kyretáž a smútok.
Bála som sa, myslela som si, že to neprežijem, ale časom sa s tým vyrovnávame. Musíme, ale ide to ťažko hlavne keď okolo mňa sú všade samé bruškaté ženy. Cítim sa ako posadnutá. Keď vidím ženu z bruškom tak si ju obzerám a ticho jej závidím. Závisť je vraj skrytý obdiv. Je to pravda obdivujem ich, že oni to dokážu a ja som to už po druhý krát nie. Jedno ma zaráže, keď tu všade čítám, že ženy s podobnými problémami poslal gynekológ na všeliaké vyšetrenia a mňa vôbec nie. Asi ho zmením. On tvrdí, že je to chyba chromozómov. Že je to vraj náhoda. Ak sa mi raz podarí priviesť zdravé dieťa na tento svet tak budem najšťastnejšia na celom svete a nič mi už v živote nebude chýbať. Prajem ti veľa síl, aby sme sa raz obidve stali najšťastnejšími na celom svete. S pozdravom Lenka Záchenská.
|
|
|
