|
Titel : RE: Boh mi berie tých najdrahších
|
Autor: Martina
()
Datum: 08.12.2006 00:37:52
V januari tohto roka mi zomrel 28 rocny brat. V ten den ako necakane zomrel mi este stihol zavolat. Hovorili sme spolu ani nie 5 minut!Vsak kto mohol vediet, ze ho pocujem naposledy? Ja som v tom obdobi bola v stvrtom mesiaci tehotenstva. Toto najkrajsie obdobie v zivote kazdej zeny som prezivala velmi tazko. V juni sa mi narodila krasna a zdrava dcerka, Lucia. Ked vsak na nu pozriem, je mi castokrat do placu. Moj milovany bracek sa jej uz nedozil. Uz nikdy nebude mat dceru.Ak by ju mal tak by sa volala Lucia... Zanechal po sebe ani nie rocneho syna.... Tieto Vianoce budu pre nas velmi, velmi tazke. Nie je dna, kedy by som si nepolozila otazku PRECO? Na vianoce by som chcela iba jednu vec, a to, aby neexistoval den 20.1.2006! Tu strasnu prazdnotu, ktora po nom zostala a bolest v srdci mi nikto nevylieci. Niekedy mam pocit, ze sa to ani nestalo.... No ked si v zapati uvedomim tu strasnu realitu... Bohuzial, uz viem ake bolestive je stratit niekoho, velmi blizkeho, koho ste velmi milovali. Neviem Vam povedat nic viac, iba, ze je mi to z celeho srdca luto a na Vianoce budem mysliet aj na Vas, Didi, Jaja, Ema a Silvia. Stratit toho koho milujeme je najvacsia rana, ktoru nam moze zivot dat... Cas, ten krasny a zaroven neuprosny cas, zahoji vsetky rany. Mam pocit, akoby sa to stalo iba vcera a uz je to skoro rok.... Stale cakam, ze mi zavola ale v mobile mi uz zostalo iba jeho telefonne cislo ako pamiatka....
|
|
|
