|
Titel : RE: Boh mi berie tých najdrahších
|
Autor: dida
()
Datum: 10.12.2006 20:24:56
Milá Mary, cítim s Tebou a viem,čo je to stratiť milovanú osobu. Najťažšie je to v období sviatkov,keď máme byť všetci spolu. Ale musíme žiť ďalej bez nich, aj keď nemáme už chuť, ani silu... Je to ťažké a stále znova a znova si dávame otázku
prečo? Ale odpoveď na ňu neprichádza. Je to proste tak. Život a smrť. A my musíme mať silu sa s tým vyrovnať a ísť ďalej bez tých, ktorých sme tak strašne milovali. Stále hľadám otcovu tvár, že sa mi niekde ukáže a aspoň mi povie,kde je a či mu je dobre.Viem, že to nie je možné, že nie je taká moc... Ale aj tak by som ho ešte chcela vidieť a toľko mu toho povedať... Rozlúčiť sa s ním. Nemali sme na to čas. Zomrel rýchlo a ja som s ním v ten večer iba volala. Nikto z nás nebol na to pripravení. Bol tu a už tu nie je.
A mne sa zdá,že už nič nebude dobré, že ten smútok a bolesť nikdy nezmiznú. Ty nájdi silu žiť ďalej. Aj ja mám hore dvoch anjelikov,ktorí na mňa dávajú pozor: drahého ocina a bábätko. Aspoň on je s ním. Prajem si, aby sme všetci,ktorí
trpíme stratou milovaných našli silu ísť ďalej a radovali sa
z každého dňa. Je to ťažké, ale viem, že to zvládneme. Lebo
ešte sú tu tí,ktorí nás potrebujú...moja mama, súrodenci. Musím teraz žiť pre nich. A to aj urobím. Budem im pomáhať, a žiť tak, aby môj otec bol na mňa hrdý...
|
|
|
