Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 je mi smutno
 stanka   30.06.2006   08:26:25 
 RE: je mi smutno
 gabi   27.08.2006   15:32:08 
 RE: je mi smutno
 beata   09.08.2006   17:28:15 
 RE: je mi smutno
 Erika   30.06.2006   21:44:20 
 erika
 beata   09.08.2006   17:35:40 
 RE: je mi smutno
 eva   30.06.2006   13:33:36 
 RE: je mi smutno
 Tinka   30.06.2006   11:36:45 

  Titel : je mi smutno
Autor: stanka  ()     Datum:  30.06.2006 08:26:25

Je mi nesmierne smutno.ďalší mesiac čo sa nám "to" nepodarilo. Ešte sa aj blíži 26. august-vtedy som prišla o to vytúžené, zázračne počaté dieťa. Naháňam čas, lebo mňa naháňa endometrióza,pre ktorú nemôžem mať deti.Keď sme sa už takmer vzdali,otehotnela som -spontánne. Verila som že sa nič zlé nestane.Po tom všetkom čo sme prešli...Hádam by osud nebol taký krutý. Bol.Stačilo jedno sono kde sa nenašla akcia srdca. Bolo to len 9 týždňov, ale zdalo sa mi to nesmierne dlho.Dnes po roku si hovorím-bolo to vôbec?Mala som mať dieťa, a namiesto toho mám iba nesmierne bolesti z endometriózy,a ešte večšiu v sebe?Všetci naokolo tehotnejú, všetci naši známi už majú deti.Ostali sme iba my.Cítim sa izolovaná,nemám spoločnú tému s kamarátkami čo sú na materskej.Vyhýbam sa každej tehotnej žene,aj rozhovorom na túto tému.?udia sú krutí,tušia že niečo nie je v poriadku keď po 4 rokoch manželstva nemáme deti.Stále nás atakujú,kedy už konečne niečo "zarobíme",na čo čakáme,milujem hlavne to keď prvá vec čo sa nás niekto spýta keď sa stretneme:a čo, EŠTE stále nič?
Manžel už otvorene hovorí že sme prišli odieťa.Potom nám dá každý pokoj. Mne dlho trvalo priznať hlavne samej sebe že som neplodná,nie ešte rozprávať o tom cudzím ľudom.Niektorí sú ozaj hlupáci.Bola som 2 mesiace po potrate a dotyčný mi povie-čo to, jako to bez detí ste!!!Na prímacom pohovore je to prvá vec čo sa ma pýtajú.Neplánujete ísť na materskú?Úprimne odpovedám že nie,a stalo sa mi že som si vypočula prednášku aká som divná že nechcem mať deti.zdvihla som sa a odišla.Bože, veď by som išla na materskú aj dnes keby sa to dalo.
Mám strach že to asi nikdy nebude.Mám strach ísť k lekárovi na kontrolu,že ma pošle na operáciu. Je mi proste smutno.Držte mi palce, ak môžete pomoodlite sa za mňa niekto.Ak včas neotehotniem, vyberú mi vaječníky a už to nebude nikdy.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: