|
Titel : RE: je mi smutno
|
Autor: Erika
()
Datum: 30.06.2006 21:44:20
Stanka, viem ťa pochopiť. Viem, čo prežívaš. Nedávno som aj ja písala na tieto stránky, lebo už som fakt nevedela, čo so sebou. Dievčatá mi pomohli aspoň troška povzbudiť moju nádej. Striedajú sa u mňa chvíľky, keď mám pocit, že zdolám všetko a preplávam aj oceán. Vzápätí sa cítim slabá ako mucha, ktorá sa utopí aj v kvapke vody. Je dobré, keď sa o tom s niekým porozprávaš. Hoci prostredníctvom Anjelikov.
Ja mám polycystické vaječníky. Za sebou 3 potraty. Je to jedna z možných komplikácií mojej diagnózy. Ale nezostáva mi nič iné. Len čakať a snažiť sa. Aj mňa sa každý pýta: "čo bábätko neplánujete?", ale hej plánujeme, len sa akosi nedarí. Vysvetli im to! Nepochopia. Nechápu aké to je, keď po niečom šialene túžiš a nedarí sa. A pritom si myslíš, že chyba je v tebe. Mám jednu super kolegyňu, ktorá sa zaujíma o Murphyho zákony a rôzne "psychoanalýzy". Vie dodať človeku odvahu a nádej. Keď som jej z nemocnice písala, že som znova potratila, podržala ma a napísala, že zrejme na to ešte nie som pripravená. Ale že môj čas príde. Celkom určite. Snažím sa tomu veriť, aj keď je to ťažké. Ale nič iné nám nezostáva. V rodine sa to hemží malými detičkami (jedna sesternica porodila v utorok, druhá práve v týchto chvíľkach rodí). Pre mňa to je kruté. Tam Boh nadelí, tam nie. Prečo je to tak? Verím, že aj my sa čoskoro ocitneme v radoch tehuliek. Dúfam. Musí to vyjsť. Aspoň jedinýkrát. Držím palčeky!
|
|
|
