|
Titel : RE: Ondrik
|
Autor: Judita
()
Datum: 01.02.2010 17:57:05
Ahoj Janka. Čítam tvoje riadky a vo všetkom s tebou súhlasím. Je to strašný pocit a neskutočne veľká bolesť. To nie je také, že rozbiješ stvoju obľúbenú vec chvíľu si z toho smutná, ale časom na to zabudneš...na dieťatko, ktoré je veľmi-veľmi ďaleko od teba, ktoré tu bolo a teraz zrazu nikde nie je, ktoré si neskutočne milovala na to v živote nezabudneš ani čas nezahojí ranu na srdci. Janka aj ja som každý deň bez nálady a denno denne plačem, len dnes som šťastná, lebo sa mi snívalo o Dávidkovi. Drž sa. Každá mamička tak ako aj ja dúfame v tom, že raz bude lepšie...ale je to pravda? Môžme byť niekedy ozaj šťastné? Podľa mňa to len tak chceme. Mamičky, ktoré už svoje dieťa - deti stratili už nikdy nebudú také šťastné ako mamičky, ktoré tento smútok resp. stratu dieťatka nezažili. To je len čisto môj názor. Môžem mať detí koľko chcem, ale viem, že ozaj šťastná budem až keď raz všetcia budeme spolu, tam, kde je teraz môj Dávidko. Rodinka moja bude len v tedy úplna.
|
|
|
