|
Titel : RE: Ondrik
|
Autor: Jana
()
Datum: 09.02.2010 20:18:43
Fuha, Andrea to mi je luto. Ja som s mojou maminou a vlastne celou rodinou velmi spata.Na jednej strane je to fajn na druhej, by som bola radsej keby to tak nebolo a oni kvoli tomu netrpeli, ale velmi ich lubim a stale ma mrzi co som im nechtiac sposobila. Tvoj manzel sa zrejme naozaj boji. Trpi svojim sposobom. Moj tiez a pravdupovediac zacinam byt z toho dost unavena. Sice nie, co sa tyka druheho babatka, to chce, ale mam pocit ze mi neda dychat. svojou neustalou pozornostou a starostlivostou o mna... Je to mozno ironicke ze sa na take nieco zena stazuje, ale ja uz fakt neviem kudy kam. Mozno je to jeho sposob smutenia ze sa viac naviazal na mna. Ja neviem, ale budem stym musiet nieco urobit lebo zacinam byt na neho zla a nejak ma nepocuva. Uz ani dychat temer sama nemozem. S rodinou sa tiez uz velmi nebavim o tom ako mi je, nejak som si zvykla ze nato tu mam vas, viete vsetky ako mi je ale obcas sa s mamou na seba pozrieme a proste sa obidve rozplaceme. Ale nic viac nemozeme. Ideme spolu malemu na hrob, zapalime sviecku, polozim nezmyselne otazky na ktore mi nikto neodpovie...
Sestra caka babtko a v aprili sa ma narodit. Dufam ze bude vsetko ok ale desim sa toho ze tam budem musiet ist a popestovat ho, prihovorit sa. A tiez cakaju chlapceka. No nic nejak to prekonam hlavne aby boli zdravi. Strasne sme sa tesili ze budeme spolu maminy
Zlaticko moje, hladkam ta
|
|
|
