|
Titel : RE: Ondrik
|
Autor: Andrea
()
Datum: 05.02.2010 20:27:55
Môj starší syn má 12 rokov,je to veľký,rozumný chlapec.Aspoň on mi robí radosť.On sa strašne tešil na bračeka a bol to pre neho šok,totiž on bol so mnou vtedy na poradni ked mi doktor povedal že malinkému nebije srdiečko.Myslela som že sa tam zbláznime.Bála som sa aby ho to nejak nepoznačilo,ale naštastie je v poriadku.Len nechce so mnou chodiť na cintorín,ide iba občas a ja ho nenútim,chcem aby tam išiel len vtedy, ked on sám chce ísť.
Janka aj tak mám pocit že som aj ja na tom dne stále,aj ked mám doma manžela a syna,ten chrobáčik tu stále chýba.
Jednoducho sa každý večer musím vyrevat a až ked je to vonku môžem na druhý deň vydržať v robote a večer to isté.A už ked som pri tej robote,u nás sa ide prepúšťať a kedže so mnou sa už nepočítalo lebo už som bola na MD,moje pracovné miesto sa zrušilo,môžem očakávať výpoveď.Tak ešte to mi chýba ku šťastiu aby som zostala nezamestnaná a už fakt si to môžem hodiť.Ozaj nemám silu ,ani chuť teraz chodiť a hľadať si robotu a niekde znovu začínať.Tak sa mi všetko rúca jak domček z karát a potom mi niekto povie že: mysli pozitívne.Keby sa niekomu darilo v živote tak ako mne, neviem či by mal silu myslieť pozitívne.
Janka ja som tiež v tom sne išla s tými autosedačkami do blízkeho mesta na polikliniku lekárovi.To sa mi preto snívalo o dvoch bábätkách lebo kolegyňa čaká dvojičky a aj sa som túžila po dvojičkách -manžel má v rodine,tak je to bolo celkom reálne.
Synček môj,strašne mi chýbaš,každý deň ťa pri hrobčeku volám aby si so mnou išiel domov,prečo sa to nedá???Strašne ťa ľúbim...maminka
|
|
|
