|
Titel : RE: dnes
|
Autor: Zuzana
()
Datum: 24.09.2010 16:50:58
zuzka ďakujem za slová povzbudenia. keď ti mám povedať pravdu, keby nebolo môjho manžela, tak neviem.... som neuveriteľne šťastná, že ho mám, je mojou obrovskou oporopu. Keď som potratila, chceli mi pomôcť všetci, najmä moja mamina a sestra. ja som ich však dlho odmietala a dovolila som len svojmu mužovi, aby bol pri mne. vždy som vedela, že sme pre seba stvorení, no toto nás asi ešte viac akosi spojilo. keď som mala ísť na čistenie, kričala som doma, že už sa nechcem po uspatí prebudiť. mala som pocit, že mi pukne srdce, a priala som si, aby sa to už stalo. no manžel ma prosil, aby som také veci už nikdy nevravela, lebo ja som jeho dušička a keby som ho opustila aj ja, ostal by sám a to by nezvládol. samozrejme som ho hneď pochopila. je to ten najúžasnejší manžel a ja chcem byť šťastná aj kvôli nemu, len mi to proste nejde. vždy si tak vravím, že by bolo jednoduchšie, keby som bola nábožensky založená. no ja som nikdy v nič také neverila. neviem to takto vysvetliť, proste: keby som vedela, resp. verila tomu, že moje dieťatko je po smrti šťastné a je v nebíčku ako anjelik, bolo by to asi ľahšie. no napriek tomu mi pomáha písať mu na týchto stránkach. ak sú z našich detí anjeličkovia, tak sa možno náš drobček so sofinkou teraz spolu hrajú.. ďakujem, že si napísala a aj tebe prajem vela síl
|
|
|
