|
Titel : RE: linduske
|
Autor: barbora
()
Datum: 05.11.2010 17:01:40
ahoj radka, viem, ako je ti velmi tazko.budu to skoro styri mesiace, co som o lindusku prisla. ked teraz citam, alebo pocujem o dalsich detickach - anjelikoch,tak velmi su mi ti rodicia taki blizki, aj ked ich nepoznam. ja chodim na tuto stranku denne.vo svojom okoli malokto z nas stretne ludi, ktori naozaj chapu, ako nam je.len ten kto to zazil naozaj rozumie, co citime a navzdy uz citit budeme.
mne tato stranka velmi pomaha. ja som do prace nastupila mesiac po tom, co sa nam to stalo. nastastie som mala este staru dovolenku, inak by som musela nastupit o dva tyzdne, co mi vtedy pripadalo nemozne. nechcela som vobec do prace. chcela som byt doma, plakat,smutit. ludom sa vyhybam este teraz. do spolocnosti nechodim. v praci to bolo take zvlastne. dali ma na miesto, kde som este nerobila, co bolo aj dobre, aj nie. bolo to pre mna nieco nove a aj zaujimave. to, ze som medzi ludmi, ma nuti fungovat.nechcem svojich kolegov zatazovat svojim smutkom. pocas dna v praci vidam vela maminiek s takymi detmi, ako bola lula. su dni, ked to zvladnem, ale niekedy len pohlad na ne a vyhrknu mi slzy.na zaciatku sa mi stavalo, ze som z prace utekala. nevedela som prestat plakat a odisla som, boli velmi ohladuplni v praci. .postupne bolo takych dni menej. uz som neskor vydrzala v praci aj celu smenu. ale ked som z prace poobede odchadzala, ulavilo sa mi, lebo som citila, ze sa potrebujem vyplakat. vyplacem sa a potom mi je lahsie.teraz su to len dni,ako datum jej nestastia, odpojenia, pohrebu...alebo boli kratko po nastupe do prace jej meniny..je to velmi tazke. ucim sa s tym zit, niekedy mam pocit, ze to zvladam a potom pride zase depresia. zvladam to, lebo musim. tak ako vsetky maminky tu. musime zit dalej, nemame na vyber. ja na lilinku myslim neustale. a vela o nej hovorim. potrebujem o nej hovorit. doma mam jej obrazy, postupne davam vyvolat vsetky jej fotky, lebo som mali väcsinu fotiek hlavne v pc. napisala som jej knihu, robim jej albumy.robim vsetko preto, aby som si zapamätala vsetko, co som s nou prezila.
este teraz si pamätam vsetky detaily z dna, kedy sa narodila,akoby to bolo len vcera a zaroven mam pocit, ze to nestastie co sa nam stalo, sa stalo asi pred tymi sto rokmi, ako si napisala. velmi na teba myslim, drz sa, radka.
|
|
|
