|
Titel : RE: ....
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 21.11.2010 06:58:29
Mila Radka, nevadi, ze sa nepozname, ale vieme sa najlepsie pochopit, pretoze kazda sme zazili rovnaku stratu, stratu milovaneho dietatka. A len my vieme ako to boli, tak strasne boli. Druhy povedia, ze nas chapu, alebo sa snazia pochopit. Ale nikdy to tak clovek nepreciti pokial to nezazije na vlasnej kozi.Tato stranka je na to,aby sme si tu vyliali svoje srdce, svoje pocity, myslienky. Som rada, ze viem, ze som v tom trapeni neni
sama. Spociatku som si myslela, ze len mna postretlo take trapenie, az pokial som nenatrafila nahodou na tuto stranku. A vidim, ze je vela dalsich ludi, ktori maju taketo trapenie a prezivaju, to co prezivam aj ja. Velmi mi pomaha, ze nie som v tom sama, ze su tu ludia, ktori ma vedia povzbudit svojimi slovami. Aj ked su to cudzi ludia, ale vedia najlepsie, co prezivam.
Radka dni su raz lepsie raz horsie. Niekedy sa nam zda, ze sa s tym ako tak vyrovnavame [myslim s bolestou, s tym , co sa stalo sa nevyrovnam asi nikdy] a niekedy to pride ako nerealna vec.
Treba o tom rozpravat a rozpravat. Netreba to dusit v sebe vo vnutri, pretoze potom sa clovek utapa vo svojej bolesti sam. Ja to tiez uz teraz malokedy s rodinou rozoberam, pretoze nechcem, aby sa trapili aj oni. Vypisem sa tu, alebo potom sa rozpravame s manzelom ale vidim tiez, ze mu to ublizuje.On sam od seba nic nepovie. Ked ja zacnem rozpravat, tak sa potom prida. My zeny asi skor sa potrebujeme z toho vyrozpravat, muzi taky nie su. My to potrebujeme donekonecna rozoberat a rozpravat o tom. Oni taku potrebu asi nemaju.Takze Radka hocikedy si sem vylej svoje ubolene srdiecko. Zuzana
|
|
|
