Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Nelinka
 Radka   09.12.2010   07:46:01 
 RE: Nelinka
 Radka   09.12.2010   19:22:58 
 RE: Nelinka
 Radka   10.12.2010   08:19:01 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   10.12.2010   21:00:04 
 RE: Nelinka
 Gabi   10.12.2010   12:56:52 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   10.12.2010   21:07:24 
 RE: Nelinka
 Gabi   11.12.2010   08:53:28 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   12.12.2010   05:07:15 
 RE: Nelinka
 lenka a mato   12.12.2010   15:15:29 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   14.12.2010   05:23:04 
 RE: Nelinka
 Radka   14.12.2010   06:21:29 
 RE: Nelinka
 Gabi   12.12.2010   20:00:06 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   14.12.2010   05:53:12 
 RE: Nelinka
 lenka a mato   12.12.2010   21:39:51 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   14.12.2010   05:34:11 
 RE: Nelinka
 barbora   12.12.2010   20:09:54 
 RE: Nelinka
 Radka   10.12.2010   17:58:57 
 RE: Nelinka
 zuzana+peto   10.12.2010   21:11:54 

  Titel : RE: Nelinka
Autor: Gabi  ()     Datum:  11.12.2010 08:53:28

Milá Zuzka, hovoríš mi priamo zo srdca. Tiež pre slzy ani poriadne nevidím na monitor. Vôbec som netušila, že nás je až tak veľa. Čítam si teraz hlavne príspevky a aj tie staršie a nemôžem uveriť koľko bolesti je na tejto stránke. Deniska je veľmi silná žena, že napriek svojej bolesti dokázala myslieť aj na iné mamičky a vytvorila pre nás túto stránku.
Vieš predčasom sa niečo podobné stalo aj mojej kamáratke a keď sme sa boli pomodliť na hrobčeku jej anjelika, nemohla som zastaviť plač a pýtala som sa Boha prečo jej ju vzal, prečo matky, ktoré ľubia svoje detičky ich nemôžu mať pri sebe a matky, ktoré si tie malé ružové uzlíčky vôbec nevážia ich majú bez problémov. To bolo prvý krát čo som sa stretla s tou bolesťou a teraz viem, že to čo som cítila ja, nebolo nič oproti tomu čo cítila moja kamáratka vtedy, zároveň som však prosila Boha/som veriaca, aj keď moja viera so mnou veľmi otriasla po tom čo sa mi stalo/, aby ma uchránil od tejto skôsenosti......a neuchránil.......
Myslím na svoje dievčatko stále a posielam našim anjelikom svoje myšlienky, svoje srdce a veľa, veľa lásky a Tebe Zuzi
prajem, aby si už čoskoro zistila aké to je byť matkou nielen anjelika, ale aj malého čertíka.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: