|
Titel : RE: Nelinka
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 14.12.2010 05:23:04
Ano Lenka,ja som si tiez stale hovorila, ked bola malinka v brusku a tak veselo si kopkala, ze by som si nevedela predstavit, keby mi zomrie, tak ako susede v siedmom mesiaci, ze to musi byt strasne A este ked ma clovek pokupenu vybavu, potom sa pozerat na tie veci. Vtedy som si tu bolest nevedela ani predstavit, aj ked som si myslela, ze viem. Je to strasna bolest, strasna tuzba dotknut sa svojho dietata, pohladit ho, pobozkat.Mohla som to urobit len jeden jediny krat v zivote, ked som sa so Sofi lucila.Ta bolest je cim dalej tym vacsia a stale bude, poznam sa. Ked sa narodila a odisla, bola vo mne neviem ako to nazvat radost, ze tu mohla byt aspon chvilku, ze som ju mohla citit v brusku a ze na tomto svete bola aspon tri hodinky.
Takze teraz si hovorim, ze chcem dieta, z ktoreho sa budeme tesit dlhsie ako zo Sofinky, chcem dieta, ktore budem moct krmit, obliekat, ktore bude Sofinke nosit kvietocky na hrobik, zapalovat sviecocky. Uz nechcem nic prezit, pretoze Pan Boh na nas naozaj ulozi tolko kolko unesieme. Ale nas zivot je potom naozaj len o prezivani.Niekedy sa mi zda, ze je lepsie, normalne citim aj radost. Boli dni, ked som vyzdobila cely byt a pocitila som vnutri radost, z toho, ze idu Vianoce. Ale opat su tu dni plne bolesti a smutku. Tak strasne tuzim potom, aby sa Sofi vratila.Drz sa Lenka, pozdravujem nasich anjelickov. Zuzana
|
|
|
