|
Titel : čítam a pačem
|
Autor: marcellita
()
Datum: 04.01.2011 22:55:51
Čítam a plačem. Spoznávam vašich anjelikov. Je to ťažké, prežiť vlastné dieťa. Často myslím na môjho anjelika, ktorý mi odišiel. Nevidela som jeho očká, nedržala som ho za rúčku. Ale zostane navždy v mojom srdci. Nemá ani hrobček len samé nebo mi dáva nádej, že tam niekde spinká na obláčiku moja láska. Keď som sa dopočula o tejto stránke a začala som čítať, preplakala som spomienky anjelikov aj vaše príspevky. Po pol roku po odchode môjho anjelika som zostala tehotná, tak som radšej nenavštevovala túto stránku, možno zo strachu a z trápenia, ktoré som prežívala, pri pomyslení,čo všetko sa môže stať. Cítila som s vami. Neviem si to predstaviť stratiť dieťa, ktoré je už pripravené na život tu na zemi, a delí ho len pár týždňov či dní. Často som myslela na to, čo všetko musí matka dokázať prežiť. Strata dieťatka, je hlboká rana. Možno sa dá zmierniť bolesť, ale zabudnúť sa nedá. Veľmi na Vás myslím a prajem vám, aby ste sa raz tešili z nového života pod svojím srdcom. Dieťa je dar, a požehnanie. A to vám prajem z celého srdca. Mne to bolo dopriate niekoľkonásobne, a uvedomujem si to, a ďakujem Bohu za naše deti. Posielam vám veľa síl a odvahy. Anjelinka nezabudneme a posielam ti pusinku. Tvoja mama
|
|
|
