|
Titel : RE: Jak vypadají nenarození andílci?
|
Autor: Zuzana
()
Datum: 12.06.2011 12:01:10
neviem ti na to odpovedať nič iné, ako že mi hovoríš z duše... proste, presne tieto otázky behajú po rozume aj mne.. ja keď som sa na to pýtala môjho muža, povedal neviem.. keď som mu s tým nedala pokoj, povedal niečo v tom zmysle, že náš drobček je proste určite šťastný a hotovo.. proste mi nechcel ublížiť, tak ma chcel uchlácholiť a povedať niečo pekné. ľudia si často myslia, že len žena to tak citovo prežíva, no nieje to tak.. muži sa často tvária silno a nadnesene len peto, aby pred nami neukázali, ako ich to bolí, lebo chcú tu byť pre nás , podržať nás a boja sa, že keď ukážu slabosť, tak my to potom nezvládneme.. môj muž našu stratu pežíval strašne, akurát že strašne dbal len na mňa.. nehovoriac o tom, ako mu všetci hovorili, aby ma podržal, stál pi mne a podobne.. nikto mepovedal: maťko, drž sa, je to pe teba ťažké.. často sa zabúda na mužov.
ale to som sa rozpísala trochu o inom , ako si chcela, prepáč.
ja keď si pomyslím na nášho šušníka (viem, pre ostatných asi zvláštne pomenovanie, no my sme ho tak volali), tak si často myslím, že je niekde tu pri mne, vidí ma.. neviem, čo je po smrti, už duplom si neviem pedstaviť, čo je s nenarodenými detičkami, (ja na boha neverím), ale myslím, že proste tie ich dušičky tu niekde medzi nami musia byť.. a ešte som si spomenula: raz mi muž povedal, že duša z nášho drobca je niekde a čaká.. vraj keď budeme mať bábo, tak dá dušička vstúpi do neho. alebo tak nejako. neviem, či to myslel vážne, alebo to povedal len za to, že som chcela niečo počuť, ale to je jedno.
|
|
|
