|
Titel : RE: treti anjelik
|
Autor: Jamesinka
()
Datum: 11.10.2013 18:13:20
Viki, to musi byt nesmierne tazke... V 22. tyzdni si uz urcite citila pohyby malickej a boli ste si s Livuskou este blizsie. Co sa stalo? Je mi to nesmierne luto! Inak, Livia je prekrasne meno. Viki, od juna to nie je tak davno. Prijatie takej bolesti potrebuje vela casu. My sme prisli o prve dietatko v 12. tyzdni. Mala som pocit, ze uz nikdy mi nikto nepovie "mama", ze ta bolest nikdy neprestane, ze uz nedokazem dalej zit. Potom som otehotnela, nikomu som o tom nepovedala, dokonca kamaratku som oklamala, ked sa vypytovala, ci dietatko neplanujeme... A tento syncek sa narodil. Je to moje stastie, nehovorim, ze niekedy zabudnem, ze to preboli, ale mam pre koho zit. Rozjasnuje kazdy moj den. Potom sme postupne prisli o 3 dalsie deticky. Som veriaca, snazim sa to vsetko odovzdat Bohu. Niekedy mam pocit, ze moj syn je taky posol z neba. Vzdy ma povzbudi a potesi, rozprava mi o tom, ako ked raz pojdeme aj my do neba, ako bude svoju sestricku steklit, ako im budem vsetkym citat... Teraz, ked cakame uz nase sieste dietatko, som na rizikovom a uvidime, co mi povedia, ci dieta zije alebo nie a ci prezije, je mi zase moje slniecko silou. Kazdy vecer sa modli za zdraveho surodenca, dava mi pusinku na brusko a ja sa pokusam verit, ze teraz to vyjde... Nie som silna. Kazde tehotenstvo rozryje moje rany a ozivi bolesti aj z predoslych strat. Snazim sa plakat, ked mam na to chut, robit gesta, ktore mi pomahaju prejavovat tym detickam lasku. Na vyrocia kupujem kvety, zapalujem sviecky, rozpravam o mojich detoch a ignorujem ludi, ktorym to vadi... Velmi malo ludi ma pre to pochopenie, ale je to moj sposob ako prezit. A este si hovorim, ze tieto deticky si ma vybrali, ze chceli, aby som bola ich mamou prave ja, lebo citili, ze ich budem milovat, aj ked sme boli spolu len tak kratko. A to mi dava pocit hrdosti. Ale je pravda, ze staci jednoducha otazka: Druhe dieta neplanujete? Kolko mas deti? a podobne a ja neviem, co mam odpovedat... Niektorym sa priznam, niektorym zatlkam, s tym, ze nie su hodni vediet o mojich pokladoch, lebo by si to nevedeli vazit...
|
|
|
