|
Titel : RE: ako prekonať ťažké obdobie??
|
Autor: Lenka
()
Datum: 27.11.2015 16:48:50
Ahoj,
je uplne normalne, co prezivas...ja som prezivala to iste a vlastne uz je to vyse roka a stale mamickam zavidim ich brusko a deticky a stale citim hnev a pocit nespravodlivosti...tazko poradit, ako prekonat tazke chvile, mne sa po strate nasej malej nechcelo vobec zit, stratila som o vsetko zaujem, nikam som nechodila, nikto sa so mnou, o tom, co sa stalo, nechcel rozpravat...dokonca ani manzel, ten sa tvaril, ze sa nic nestalo...a navyse mi vsetci hovorili, ze to prehanam a ze nie je normalne, ako sa spravam...
co mi velmi pomohlo, bolo, ze som si nasla psychologicku, ku ktorej chodim do dnes...neskutocne mi pomohla, som jej velmi vdacna, pomohla mi zasa najst chut do zivota a prijat moj zivot taky, aky je...nasa Viky mi strasne chyba, myslim na nu stale, ale uz viem, ze tam kde je, sa ma lepsie a dava na mna pozor a nehneva sa na mna...
co ti viem jedine poradit je, aby si pocuvala svoje pocity, nechala emociam volny priechod (ked sa ti chce plakat - plac, ked sa ti chce zurit - zur, ked sa ti chce smiat - smej sa)...viem, ze je to otrepana fraza, ale cas je mocny liecitel. poviem pravdu, nikdy sa s tym nezmieris, ale casom sa s tym naucis zit a prijmes to tak, ako to je...
prajem ti vela sil a posielam silne objatie
Lenka11 napisal/a:
-------------------------------
Sú to už dva týždne od straty našej malej princeznej. Pár dní mi je dobre, stále si hovorím, že bude dobre a že čoskoro ten smútok pominie. Potom idem von a začnem si uvedomovať koľko budúcich mamičiek a mamičiek je v našom meste. A stretávam bývalé spolužiačku, ktoré som nevidela min. 7 rokov a aj moje tri kamošky majú rovnaký termín ako som mala ja. Viem, že závisť nie je dobrá vlastnosť. Ale keď ich vidím aké sú šťastné a spokojné. A keď si uvedomím, že pred tromi týždňami som bola rovnako šťastná ako oni a teraz mám len prázdno v brušku a smútok v srdci. Stále si hovorím, že im musím dopriať, že je to krásne byť v očakávaní a nie je nič krajšie ako sa tešiť z radosti druhého. Ale niekedy mám pocit akoby sa mi život vysmieval rovno do tváre. keby som vedela ako mám začať opäť žiť a byť šťastná, zdá sa mi to ako vzdialený sen. Nechcem závidieť a byť plná hnevu ale neviem to ovládnuť. ako ste to prekonali. či som len ja taká neprajná a zlá???
|
|
|
