Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ako prekonať ťažké obdobie??
 Lenka11   27.11.2015   12:52:15 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 Lenka11   29.11.2015   09:06:06 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 jana   28.11.2015   21:56:58 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 Gabika   28.11.2015   17:26:20 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 Lenka   27.11.2015   16:48:50 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 Ada   17.12.2015   23:34:17 
 RE: ako prekonať ťažké obdobie??
 Lenka11   27.11.2015   21:18:30 

  Titel : RE: ako prekonať ťažké obdobie??
Autor: Lenka11  ()     Datum:  29.11.2015 09:06:06

ďakujem všetkým sa pekné slová, ktoré ma povzbudili. Ja viem, že všetko vylieči len čas. Manžel sa veľmi snaží aby som na to všetko nemyslela, zniesol by mi aj modré z neba. A mňa to potom všetko tak veľmi mrzí, že som k nemu odmeraná. Ale nedokážem sa pretvarovať, že som zabudla alebo že som šťastná. Aj keď viem, že to myslí dobre. Viem, že to bolo spoločné rozhodnutie ukončiť trápenie nášho anjelika, ale stále vo mne pretrváva ten pocit neistoty či to bolo to najlepšie, či sme nemali počkať. Viem, že už to bol 21 tt a dieťatko by sa už asi nevyvíjalo. Ale aj tak, to neviem svojmu mužovi odpustiť, že sa viac menej aj s lekárom, rozhodli ukončiť tehotenstvo a je som to nechcela. Všetko to prebehlo tak veľmi rýchlo nestihla som ani zareagovať a už som ležala v nemocnici. Viem, že to nemyslel zle a hlavne sa bál aby sa mne nič nestalo, pretože dieťatko malo zlomeninu a nemuselo to dobre dopadnúť. Všetci mi hovoria, že to bolo to najlepšie čo som mohla pre matildu a seba urobiť. Ale stále ma prenasleduje ten pocit, že čo ked by to druhé rozhodnutie bolo lepšie. Taktiež som začala navštevovať psychiatra myslím, že mi to pomáha aspoň trošku... to čo ste prežili vy bolo možno ešte ťažšie ako my a preto vám, prajem nech sa opäť dokážete tešiť, zo života. Verím, že časom to dokážem aj ja alebo aspoň sa o to musím pokúsiť. Už to síce nebude také ako predtým. Ale snáď...

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: