|
Titel : Presiel rok
|
Autor: Majka
()
Datum: 23.06.2003 16:28:32
Je to prave rok, co som sla na ultrazvuk, aby mi povedali ze moje dietatko uz niekolko tyzdnov nezije. Zo vsetkych stran na mna padaju spomienky na ten cas a co vsetko som este musela zazit potom. Ako keby vobec nepresiel celucicky rok. Deje sa to prave teraz - znovu. Znovu mam taky strasny pocit samoty a bezmocnosti a sialeny zial nad tym, ze moje dietatko je pre tento svet vlastne nicim - nema datum narodenia ani smrti, nema meno (aj ked ja som jej ho v duchu dala), nikde nie je nanho ani malicka spomienka (iba v mojej dusi), ziaden hrob, nic, iba gynekologicky zaznam - zamlknuty potrat. Preco tieto deticky su iba statistickym cislom, nikto ich nikdy nebral ako ludi? Maximalne co som si vypocula - to nic, ved este budes mat dalsie... Ako keby hovorili o vaze co sa rozbila. Neviem ci by toto niekto povedal matke, ktora prisla o 2 rocne dietatko, za tym dietatkom by smutili a vyjadrili by aspon sustrast.
Ja nemam ani to privilegium,aby si moj manzel na mna spomenul na den matiek - ved ziadnou mamou nie som, co na tom, ze vo mne chvilu rastol zivot.
Uprimne zavidim tym maminam-nemaminam, ktore podrzali ich manzelia, alebo aspon dobre kamaratky. Mne ostali iba tieto stranky. Doma som u nikoho pochopenie doteraz nenasla a uz ani nehladam. Zivot sa mi za ten rok rozsypal, nemam dalsie ciele o ktore by som sa usilovala, proste prezivam zo dna na den a cakam - neviem na co.
Ale na tych par kratuckych chvilok s mojou Hanickou nikdy nezabudnem.
|
|
|
