|
Titel : RE: Presiel rok
|
Autor: Denisa
()
Datum: 28.06.2003 23:48:44
Milá Majka
Je mi veľmi smutno z Tvojho príspevku, pretože v ňom stojí boľavá skutočnosť a pravdivá tvár našej spoločnosti, ktorá sa mi tak veľmi ťažko znáša. Bolí ma pomyslenie na to, že naše detičky sú pre mnohých 'ničím', alebo lepšie povedané niečím, čo vlastne v ich očiach vôbec neexistovalo. Je mi veľmi úzko na srdiečku, keď sa nad tým zamyslím. Keď mám na to všetko zlosť, nazvem to jednoducho primitivizmom a hneď mi je o niečo ľahšie na duši. No ver mi Majka, tak povrchní ľudia môžu byť len tí, ktorí sami nezažili a ktorí nedokážu dať lásku niekomu bez toho, aby ho videli, vnímali.... na vlastné oči. Avšak taká láska nie je láskou bez hraníc....
Neviem ako si rozumiete s manželom vo vašom každodennom spolunažívaní, ale ak ste spolu navzájom šťastný, prikláňam sa k názoru Martinky, možno a na Deň matiek skutočne nechcel zraniť a nevedel sám ako reagovať. Ak môžem, poradila by som, aby si manželovi "pomohla" a jednoducho s ním komunikovala a vyrozprávala mu svoje pocity, aby sa vedel orientovať v tvojom srdiečku, aby vedel, ako veľmi vašu Haničku lúbiš; vie vlastne, že si vášmu dieťatku dala meno, že na ňu často myslíš a ako nesmierne ju ľúbiš?
Je dôležité sa svojim polovičkám, ak máme k nim dôveru, zveriť, aby nás - maminky anjeličkov - vedeli lepšie pochopiť, predsa len otec neprežíva tak intenzívny kontakt s dieťatkom počas gravidity ako samotná matka.
Ja mám to veľké šťastie, u nás doma si manžel na Deň matiek spomenul a obdaroval ma kvietkami. (v prvý rok, no a druhý rok som si ich darovala sama:). I ja som musela veľmi plakať, (ako by aj nie, veď my žiaľ nie sme šťastné maminky...), ale na druhej strane cítila som sa aj veľmi hrdo a uspokojene na dušičke, pretože ja sama sa za matku považujem a som šťastná, že môj manžel a aspoň moja úplne najbližšia rodina, to cítia rovnako.
Ešte som Ti chcela k tomu všetkému napísať, že to nebolo samozrejmé, aby ma moji blízky akceptovali ako matku, sama som im nenechala ani na výber a dala jasne v diskusiách (tvrdo povedané) najavo, že som matkou a moja dcéra nebol len sen, či výmysel... ale človek, ktorého žiaľ nemohli spoznať!!
Majka, ak by si si želala pre Haničku jej spomienkovú stránočku, bez obáv mi napíš.
Naše anjeličky si zaslúžia pozornosť nás všetkých a prejav našej nesmiernej lásky, ktorú im dennodenne cez srdiečko venujeme.
A tiež Majka nevzdávaj sa žiť ďalej, pevne verím, že ešte budeš obdarovaná detičkami. Verím, pre Teba, pre seba i pre všetky maminky, ktoré túžia darovať svojím nebeským detičkám súrodencov:) .....
Srdečne pozdravuje
Denisa
|
|
|
