|
Titel : cítim s Vami
|
Autor: Martina Marušicová
()
Datum: 11.12.2003 12:23:47
Milé maminy.
Mám 17 rokov a práve dnes som si prečítala príspevok v časopise MIAU. Naozaj som si nad ním aj poplakala, pretože som si uvedomila, že mojej mame sa stal podobný príbeh. Bolo to vraj dávno, ešte pred mojím narodením. Moji rodičia splodili dieťa, ktoré bolo mimomaternicové, lekári im oznámili, že dieťa sa živé nenarodí, vraj môže umrieť aj rodička. Psychycky ju prinútili ísť na potrat. Donedávna som o tom ani nevedela, no keď mi to mama pred časom povedala bola z toho veľmi utrápená. Viem, že táto rana sa nikdy nezahojí a je mi ľúto, že moj súrodenec sa na nás pozerá z neba.
Lekári jej tiež oznámili, že už nemôže mať ďalšie deti (pred tým "incidentom(ako ho nazvali ľudia v bielych plášťoch)sa mojim rodičom narodila ešte jedna dcéra, takže by neboli úplne bez detí). Viem si živo predstaviť ako veľmi sa trápili, je to ako rana do srdca, no ďakujem Bohu, že sa nevzdali. Narodili sa im ďsalšie tri zdravé deti, vrátane mňa, a sú šťastní. Veľmi ma však mrzí, že o tom nechcú hovoriť, lebo by som sa rada dozvedela ako to bolo do detailov. Nechcem ich však k tomu nútiť.
Pred nedávnom sa ma spýtal priateľ, že keby som otehotnela s ním a študovala by som, či by som si dala vziať dieťa. Neviem či bol ohromený mojou odpoveďou alebo si myslel, že si bude môcť len užívať, ale moja odpoveď bola rázna - NIE. Nikdy by som to nedokázala a do smrti by somm si to vyčítala.
Možno ste čítali v novinách, že v Starej Turej v mojom meste 17 ročné dieťa porodilo dieťa a dobodalo ho 40timi ranami. Bolo mi z toho zle a keď som sa dozvedela, že to bola moja bývalá spolužiačka zarmútilo ma to, pretože tžakýto čin nie je vedený normálnym rozumom. Vraví sa, že to bolo v afekte-rodičia jej psychycky ubližovali, či už rečami alebo ju bili. To dievča je na tom veľmi zle, ale bola to iba jej chyba alebo aj jej rodičov.....
CHcem Vám zaželať prekrásne Vianoce a Nový rok...Nikdy sa neuzatvárajte pred okolím, keď sa so svojím trápením nechcete podeliť s ostatnými, tak to napíšte na papier a uľaví sa. Viem, že to bolí, ale pomáha to pred celkovým zrútením. Želám Vám aby sa už žiadnej žene nezopakovali tie tragické chvíle.
Aj keď Vám často ubližujeme svojimi činmi, milé mami, vedzte, že Vás nadovšetko ľúbime a nikdy nedovolíme aby Vás bolelo srdiečko.
Vaša Martina
...jdou mámy večer z jeslí
Kol hřišť a nároží
Do bílých cích
Dvě bílá křídla uloží
A dívka prstem kreslí
Psaní podivná...
|
|
|
