|
Titel : RE: cítim s Vami
|
Autor: a?a
()
Datum: 15.12.2003 19:45:10
Mila Laura.
Myslim,ze tvoje slova moze ospravedlnit len tvoja nevedomost.
My tu nedramatizujeme,my tu smutime a spomyname a tesime sa.
My sa nezasivame-tvoje slova:nesedime doma a nefnukame ,ale dalej pracujeme a mame dalsie deti.Starame sa o tie, ktore sme mali pred a aj po strate dietatka(hoci este nenarodeneho).
Ja sama pracujem,mam dcerku a robim este vselico ine......ale to vsetko este neznamena,ze sa nemozem delit o svoj smutok,ci radost s ludmi,ktori vedia co prezivam.
Ver mi, ani keby som pracovala 24 hod denne nezmensilo by to moju bolest so smutku za mojimi dvomi anjelikmi.
Ano,je mozne,ze ked budem mat 59 a moja dcerka sa ma na to opyta,aj ja jej poviem,ze sa to stava.....ale nie teraz.
Zamysli sa tiez nad moznostou,ze ti mamka takto odpovedala preto,aby ta ochranila .Aby si ty nesmutila ako ona volakedy a aby si ty bola mozno tvrdsia k zivotu .
Mozno sa len bala tvojej reakcie a zlahcila to...preslo uz predsa vela rokov.
Teraz je ten cas ked nas to boli,teraz sa z toho chceme niejakym sposobom dostat a az po rokoch povieme: to sa stava.Ty tiez nevies ako to tvoja mamka prezivala vtedy.
A to ,ze vychovu dietata matkou na materskej nazyvas flakanim,uz ani nebudem komentovat.
Uvedom si,ze ani najlepsia opatrovatelka nemoze nahradit tomu malemu cloviecikovi mamku.
Neodsudzuj ludi za to,ze sa snazia vyrovnat so smutkom,ktory si ty nikdy neprezila.So srdca ti vsak prajem aby si nas pochopila aj bez takejto straty s akou sa my musime vyrovnat.
|
|
|
