Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Naděje
 Kamila   08.11.2006   20:55:27 
 RE: Naděje
 arabela   08.12.2006   13:20:44 
 RE: Naděje
 Denisa   09.11.2006   20:24:44 
 RE: Naděje
 alexandra   09.11.2006   22:35:59 

  Titel : RE: Naděje
Autor: Denisa  ()     Datum:  09.11.2006 20:24:44

Milá Kamilko
Srdečne blahoželám k vášmu synčekovi, nesmierne ma tvoja správa potešila. Matouškovi želám krásny zdravý život plný lásky a šťastíčka.

Viem sa vcítiť do tvojich pocitov, mne taktiež srdce zviera často úzkosťou a žiaľom pri pomyslení, že som moju rodičovskú starostlivosť a lásku, nemohla dať mojej Vivien tak, ako mojej Ameli.
Neraz som si poplakala pri kojení, kde možno nádherne cítiť to puto, lásku, nežnosť... medzi mamou a dieťatkom, neraz si Ameli túlim a láskam so slzami v očiach a myslím na Vivien, ktorú by som si znovu aspoň jedinký raz chcela tak pritúliť..

Stratu dieťatka je ťažké znášať, no verím, že oni tam v tom nebi vedia, že ich nesmierne ľúbime..

Veľa rodinnej radosti a požehnania Ti želá
Denisa




  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: