|
Titel : RE: Naděje
|
Autor: alexandra
()
Datum: 09.11.2006 22:35:59
ahoj je krasne,že sa mamičky majú možnosť podeliť o svoju boleť s inými mamičkami.Viem o čom hovorim,aj keď je pravda,že teraz mam len 18 rokov a krasneho 4mesačného synčeka, viem čo znamená stratiť dieťaťko aj keď nie tak ako vy. Mala som 16 ked som prvýkrát otehotnela.ďen keď som sa to dozvedela bol tým najkrajsim.bola som v druhom mesiaci.Keďže môj tedajši priaťeľ bol boxerista a nebol akurat doma radostná novina sa musela odložil,keď sa vati bola som skoro v štvrtom mesiaci,tešila som sa kedy mu to poviem,no to som robiť nemala.Nič nepovedal len sa otočil a odišiel,keď sa vratil bol opitý a v záchvate ma zhodil zo schodov.Pocitila som prudku bolesť a teplo v lone.Stratila om dieťatko.to čo som tak milovala.jeho slva lutosti nemohli napraviť to čo spravil.Nenavidím ho zato.Vela krát si spomeniem nato,že mohol mať už dva roky a mladsieho brata petka.Dúfala som,že mi to petko vynahradi no moje šťastie prekrýva bolesť po nenarodenom dieťatku.Nič mi ho nenahradi a keď vidim usmievat sa peťka a robiť pokroky, plačem lačem nad tým,že som svoje dietatko uz nikdy nebudem mocť držať v náruči a povedať mu,že ho milujem.Len s bolesťou verim,že mu je v nebíčku dobre, že da pozor na svojho bratčeka a nezavola ho k sebe lebo mu je tak hore smutno. ANIELIK môj strašne moc ?a milujem a tešim sa na deň keď ?a budem môcť opať odjať.
Obdivujem všetky mamičky ktoré to zvladaju a je mi luto,že medicina tak pokrocila a deticky,narodene ci nie stale umieraju.
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
