Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Jiti   26.01.2004   22:56:54 
 Pro Jiti.
 Jan   15.04.2004   18:00:30 
 Pro Jana
 Jiti   27.04.2004   18:54:45 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Petra   30.01.2004   09:37:08 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Milka   29.01.2004   19:20:05 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Jiti   30.01.2004   11:06:21 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Martina   28.01.2004   09:54:51 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Aťa(30)   27.01.2004   09:24:12 
 RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
 Jiti   29.01.2004   10:25:29 

  Titel : RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!!
Autor: Milka  ()     Datum:  29.01.2004 19:20:05

Ahoj Jitka,
velmi Ta obdivujem. Nechcem Ti radit, co presne mas urobit, ako vyriesit Tvoje problemy s maminou, ale mozno Ti pomoze moj pribeh. Je trosku podobny tomu Tvojmu.
Ked som zila na Sk, tak som mala neskutocne problemy s mojimi rodicmi. Niekedy som mala pocit, ze ani nie som ich...ze si ma pravdepodobne museli proti voli adoptovat. Niekedy som si priala, aby som ich ani nemala a hlavne mojho otca. Otec bol velmi agresivny clovek, ktory v spolocnosti bol velmi mily a "dobrak od kosti", ale ako nahle sa zatvorili za nim dvere na nasej domacnosti, tak to bol jeden tyran, ktory nas psychicky ponizoval. Je to clovek, ktory trpi neskutocnymi komplexami menejcennosti a svojou neschopnostou si ich vyriesit terorizoval jemu najblizsie okolie. Ked som chodila na zakladnu skolu, musela som sa ucit na same jednotky, dalej chodit na husle, na spev na ludovu skolu umenia, dalej do spevackeho suboru, do folklorneho suboru, reprezentovat zakladnu skolu v atletike, chodit na rozne vystupenia za zakladnu skolu a skolu ludoveho umenia.....poviem Ti, doteraz to nechapem, ako som to vsetko zvladala. Vsetko som mala naprogramovane ako robot, nepamatam si, ze by som sa vobec chodila niekedy hravat von s kamaratkami. Akonahle prisla nejaka navsteva, tak som musela vytiahnut huslicky a zacat fidlikat a predvadzat sa ako opica.K husliam neskor pribudol klavir...ale nastastie ten som milovala. Poviem Ti, dost casto som uz ako dieta myslela na samovrazdu. Nebola som schopna sa postavit na odpor otcovi, ktory mi programoval cely zivot. Ale ako sa moze dieta a este take citlive ako som bola ja postavit zoci voci velkemu obrovi. Neskor aj strednu skolu mi vybral. Ked som niekedy nabrala odvahu protestovat, tak zacal byt nesmierne agresivny. Na vysoku skolu som sa rozhodla ist sama, ale po roku som chcela odist, lebo otec zacal byt neprijemny a kontroloval ma, kde chodim, co robim a pod. Do 18 rokov som musela byt kazdy vecer doma o 20:00 hod....na vysokej skole som sa po 20-ke utrhla a zacala sa vyslovene flakat. Nastastie skolu som dokoncila. Chcela som sa osamostatnit a tak som sa rozhodla, ze najlepsie bude ist co najdalej od rodicov. Chudera mama to vzdy tazko niesla vsetko co sa dialo u nas doma a takisto tazko niesla, ze som odisla do Irska. Konecne prvy krat som zazila, co je to pocit slobody. Bolo to nevyslovne prijemne zit daleko od svojej rodiny. Po pol roku mi otec zavolal, ze sa mam vratit, lebo mama ide do nemocnice a nema sa kto postarat o domacnost. Samozrejme, ja hlupa, som si zbalila kufre a isla domov. Myslela som si, ze vsetko bude ine, ked som nebola dlho doma. Poviem ti, ked som bola doma, tak si ma tam nikto absolutne nevsimal. Nikto nepodakoval za to, ze som pre nich varila, zehlila, upratovala a vratila sa z Irska. Totalna ignoracia. Otec hovoril, ze to je samozrejme ze zena sa musi vediet postarat o vsetky domace prace.
Nenavidela som vtedy aj moju mamu za to, ze sa ma nikdy nezastala a nesnazila sa otca zmenit. Ale az teraz viem, ze zmenit tyrana na anjelsky dobreho cloveka bolo nemozne. Mama vzdy hovorila a hovori to doteraz, ze otec ma miluje a ze mi chce len to najlepsie a pod. Ja by som to charakterizovala, ze otec miluje sam seba a svoje komplexy menejcennosti si riesi na mne. Ako jedina v rodine mam vysoku skolu, ako jedina mam hudobne vzdelanie, ako jedina som odisla zit do zahranicia z celej nasej celkom velkej rodiny. A stale to je malo. Nikdy som nepocula z ust rodicov, ako si ma vazia, ako su radi, ze ma maju.
Tento rok som bola doma na Vianoce a az teraz som si vsimla, ze sa rodicia a hlavne otec meni. Ak zacal byt neprijemny, mama ho krotila a co ma prekvapilo, otec ju posluchol. Naposledy v telefone mi povedala, ze clovek si uvedomi az ked nieco strati, ze co vlastne mal. Mojim rodicom az teraz doslo, ze mali dceru....sice ju stale maju, ale za oceanom.
CHcem Ti povedat, ze Tvoja mama ma urcite nejake tazke psychicke problemy a preto sa k Tebe sprava ako sa sprava. Je to v podstate zena, ktora nevie, ze ked sa poobzera okolo seba, tak tam najde lasku. Je zahladena sama do seba a to ju zoziera, lebo sa nevie otvorit ostatnym ludom a pravdopodobne ma z ludi strach. Mozno casom zisti, ze aj ona ma dceru, ktora ju lubi. Ale to musi zistit ona sama. Nepomoze jej, ze sa budes snazit a dokazovat jej aka si dokonala. Prave naopak...to ju este viac bude zozierat a ponizovat. Nechapem to, ale je to tak. Cim som bola ja viacej dokonala tym to bolo horsie.
Urcite aj Tebe tato skusenost pomohla sa dostat daleko dopredu, je to hnacia sila, ktora Ta drzi pri zivote a dava Ti energiu. Ako sa hovori, ze vsetko zle na nieco dobre. Co sa tyka babatka, ja som takisto mala obavy mat dieta, ze budem ako otec agresivna, ale nakoniec som ten strach prekonala....a potratila, ale nevzdavam sa. Urcite moje zlato pride v pravy cas ked budem na neho pripravena a ak nahodou budem mat take tendencie ako moj otec, tak verim ze si ich vcas uvedomim a spomeniem si, ako som trpela pre jeho spravanie. Nikto nie sme dokonaly a kazdy robime chyby, ale dolezite je vcas si to uvedomit a snazit sa napravit ich.
Drzim Ti palceky
Milka

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: