Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Sama
 Andrea   29.02.2004   09:40:58 
 RE: Sama
 Mira   17.07.2004   23:40:18 
 RE: Sama
 Timea   19.04.2004   05:04:12 
 Den matek
 Jana,Stephanie 10mes. a brisko   21.03.2004   18:16:39 
 RE: Sama
 Majka   03.03.2004   13:08:56 
 RE: Sama
 Martina H.   29.02.2004   18:55:54 
 RE: Sama
 anjeliky   01.03.2004   15:07:04 
 RE: Sama
 marta   12.03.2004   18:22:42 
 RE: Sama
 Johana   15.03.2004   21:37:15 
 RE: Sama
 marta   15.03.2004   23:07:28 
 RE: Sama
 Johana   17.03.2004   19:57:12 
 RE: Sama
 Dada   16.03.2004   20:57:21 
 RE: Sama
 Nicole   21.03.2004   10:16:47 
 RE: Sama
 Johana   22.03.2004   21:38:08 
 RE: Sama
 Nicole   23.03.2004   10:32:02 

  Titel : RE: Sama
Autor: Majka  ()     Datum:  03.03.2004 13:08:56

Velmi dobre viem co si zazila. Aj u nas to bolo rovnake. Moj manzel je takisto velmi citlivy clovek, ale pri strate nasho dietatka mi ani trosicku nepomohol. Zahrabal sa do prace a ja ako keby som bola len stroj na udrziavanie domacnosti. Nas vztah sa uplne zmenil - uz to bola len existencia jedneho vedla druheho. Zufalo som potrebovala jeho podporu, ale nedal mi ju. Nevedela som ako dalej. Pokusila som sa zacat niekde inde, ale stale ho lubim a nechcela som len tak zahodit vsetky tie krasne roky nasho spolocneho zivota. Nechapem preco neprejavil ani trosku citu. Pokusala som sa primat ho k tomu vselijako, ale nepodarilo sa. Teraz, skoro po 2 rokoch, skor nahoda chcela, ze som znova otehotnela (pisem nahoda, lebo aj v tomto smere nas vztah uplne ochladol). Ani tentoraz mi vsak nebolo dopriate donosit zive dietatko pod srdcom - vlastne som bola tehotna iba par dni a vsetko zase skoncilo. Najbolesnejsie vsak bolo to, ze som si uvedomila, ze takto dietatko mat nechcem - ked pri mne vlastne jeho otec stat nebude.
Toto ma donutilo raz a navzdy rozhodnut, co dalej. Chcela som od neho aj odist aj ostat. Nakoniec v jednej zufalej hadke, kde som mu skor vykricala ako povedala ako velmi ma sklamal a co vsetko som od neho cakala a neurobil to, az vtedy nastal zlom. Naozaj ako sibnutim carovneho prutika - ako keby len potreboval navod ako sa ma v takej novej situacii ku mne chovat. Zrazu je vsetko krasne v nasom vztahu spat...
Naozaj to cele dost dobre nechapem - stacilo toto???

Neviem co by mohlo pomoct vam dvom, ale ak chces niekoho komu sa mozes vyrozpravat, napis mi. Denisa ti da moj email.

Majka

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: