Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Sama
 Andrea   29.02.2004   09:40:58 
 RE: Sama
 Mira   17.07.2004   23:40:18 
 RE: Sama
 Timea   19.04.2004   05:04:12 
 Den matek
 Jana,Stephanie 10mes. a brisko   21.03.2004   18:16:39 
 RE: Sama
 Majka   03.03.2004   13:08:56 
 RE: Sama
 Martina H.   29.02.2004   18:55:54 
 RE: Sama
 anjeliky   01.03.2004   15:07:04 
 RE: Sama
 marta   12.03.2004   18:22:42 
 RE: Sama
 Johana   15.03.2004   21:37:15 
 RE: Sama
 marta   15.03.2004   23:07:28 
 RE: Sama
 Johana   17.03.2004   19:57:12 
 RE: Sama
 Dada   16.03.2004   20:57:21 
 RE: Sama
 Nicole   21.03.2004   10:16:47 
 RE: Sama
 Johana   22.03.2004   21:38:08 
 RE: Sama
 Nicole   23.03.2004   10:32:02 

  Titel : RE: Sama
Autor: marta  ()     Datum:  12.03.2004 18:22:42

andrea,

stalo sa mi nieco podobne,moj vtedajsi partner takisto po smrti nasho dietata bol zrazu celkom"iny".pomohli nam dlhe rozhovory a ver mi bolo to velmi tazke obdobie pre nas oboch.kazdy sme si nosili nas zial v sebe a mali sme strach a pocit viny voci nasmu synovi-obaja sme sa citili vinni za jeho smrt-bezdovodne-lenze v tom obdobi sme si to neuvedomovali.prve mesiace po jeho smrti som mala pocity viny ,uz len ked som sa zasmiala alebo naopak ked sa zasmial on.nasa cesta jedneho k druhemu trvala skoro rok a stala nasw vela slz,kym sme si obaja uvedomili ze dieta sme stratili obaja a ze zivot ide dalej a ze k zivotu patri smiech,objatia,sex-ano sex-pisem to zamerne takto-pretoze vtedy sme obaja mali pocity viny len ked sme sa k sebe mali priblizit a az po case sme vlastneprisli nato,ze sme mali jeden pred druhym strach z toho ako zareaguje ten druhy.hoci to bolo to najbolestivejsie obdobie v mojom zivote-na druhej strane hoci to znie asi paradoxne-velmi vela som sa dozvedela sama o sebe a o mojom partnerovi-v nasich rozhovoroch sme isli doslovne az na hranice bolesti a nikdy predtym ani potom som uz nikomu nedovolila ,aby ma spoznal doslovne az do hlbky mojej duse a to iste aj co sa tykalo jeho.nas vztah vydrzal potom este dalsich 5 rokov,a hoci sme sa rozisli dodnes sme si velmi blizki a mame stale kontakt-nasa laska sa vytratila ,ale nase priatelstvo ostane na cely zivot.drzim ti velmi palce ,aby si spolocne s tvojim manzelom nasla tu spravnu cestu.marta

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: