|
Titel : RE: prosim o radu
|
Autor: Erika
()
Datum: 25.04.2006 22:46:02
Ahoj :o)
No, ono cely moj porod bol tak trosku tragicko-komicky... Hned ako zistil moj gynekolog, ze krcok sa prudko skratil, poslal ma do ruzinovskej nemocnice, pretoze tam maju udajne monitor na to, aby zistili, ci nemam akesi vnutorne kontrakcie, ktore ja vobec nemusim citit. To bolo vo stvrtok. Ako som tak lezala na tej koze a doktor sa vo mne stural, povedal, ze krcok je pevny a ze aby ma mohol dat na ten monitor, musel by ma hospitalizovat, nakolko monitor v ambulancii mali pokazeny a ja som "vraj na hospitalizaciu nebola", takze ma poslal domov. V piatok vecer sedim v obyvacke aj s kamoskou a kecame a kecame... Nevedela som si najst polohu, ono to brucho (este aj s mojou vahou k tomu) uz naozaj dostatocne precnievalo, tak som si tak nahlas vzdychla "vyberte ho uz niekto zo mna vooooon". To, ze to bude chlapcek mi povedali uz v 16 tt (sikovny gynekolog :o)Asi dvadsat minut po tejto vete som sa postavila a odrazu som citila, ako zo mna nieco tecie. Hovorim kamoske: "Ani, zo mna nieco tecie." A ona ze: "Nie, netecie." Hovorim: "Do kelu, ved to citim. Chod zobudit moju mamu, budeme rodit." Chudera kamoska vletela mojej mame do spalene s bojovym pokrikom: "Ideme do porodnice!!!" To som uz medzitym sedela na WC, mama vybehla zo spalne s otazkou: "Si si ista, ze necikas?" Nezmohla som sa na slovo :o) Takze sme pristavili auto a pri otazke mojho otca "do ktorej porodnice ideme?" som si predstavila jednu doktorku z Antolskej, taku "erdeg babu", ako Petka zo mna taha von, takze som zavelila smer Ruzinov.
Sestricka zavolala doktora a ten rozospaty s karpinami na ociach (bolo 23:00 h) sa ma spytal, preco som prisla k nim, ked nebudem mat donosene dieta a na Antolskej maju lepsiu techniku na nedonosenatka. No ani vo sne ma nenapadlo, ze este aj takto sa delia nemocnice. Tak som mu povedala, ze ak ma odmieta prijat, nech mi to da pisomne, ze mam ist na Antolsku. Asi si uvedomil, ze od toho momentu je za mna zodpovedny, takze zavolal sestricky a tie ma odprevadili na porodnu salu. Dlho sa nic nedialo, ja som lezala na porodnej koze alebo ako sa to vola, napojena na monitor a uz o polnoci mi bolo povedane, ze maly pojde von cisarskym, aby sa mu kvoli lebecnym makkym kostiam neposkodil mozog. Myslela som si, ze mi urobia cisara hned... Tak som cakala pol hodinu, hodinu, hodinu a pol... Odrazu som sa zobudila a bolo 7:00 h rano a striedanie smien. Asi som bola prvy pripad, ktory im zaspal na porodnej koze, pretoze sa na mna tak divne pozerali... Petko sem-tam kopol, ziadne kontrakcie, vlastne dodnes neviem, co to kontrakcia je, akurat som citila sem-tam ako ked mam dostat menzes, take stlacenie maternice. Predomnou rodili este dvojicky v 27.tt a tie fakt museli ist do inej porodnice, takze bol pre ne na urcitu hodinu pripraveny specialny inkubator, preto ma nemohli odrodit skor. Chvalabohu o 14:45 ma uz zobrali na salu, pretoze aj odozvy maleho zacinali byt slabsie (bodaj by nie, ked mi odislo niekolko hektolitrov plodovej vody, musel sa citit ako voda na suchu). Petko sa narodil o 15:05 h, nieco tichucko zaplakalo a ja som vedela, ze bude v poriadku :o) Potom mi ho doniesli ukazat na chvilu v perinke, bol ako babika, cisty a spinkal :o) a utekali s nim na JIS do inkubatora. Tam si este mesiac pobudol a potom sme s vahou 2500 gramov odchadzali domov.
Ale vies co bolo na tom vsetkom uplne najzvlastnejsie? Aj ked som vedela, ze este nie som v termine, proste po ceste do nemocnice v aute a vlastne cely cas az do narodenia maleho mi vrtalo hlavou, ako sa budu tvarit doktori, ked zistia, ze nemam oholene nohy. Dodnes sa cudujem, ako som na taku sprostost vobec mohla mysliet, ale ako keby sa moje podvedomie branilo tomu mysliet na to, ze by sa nieco mohlo stat. Proste som isla do porodnice s myslienkou: "no a co, narodi sa skor, chvilu bude v inkubatore a potom pojdeme domov." Vobec ma nenapadlo, ake komplikacie by mohli vzniknut, co vsetko sa mohlo stat. To vsetko mi doslo az po narodeni Petka, ale dovtedy som bola presvedcena, ze vsetko bude v najlepsom poriadku, len sa Petko narodi stihlejsi ako ostatne deti. A najlepsie na tom je, ze ono tomu tak naozaj bolo... Naozaj Petko nepresiel nicim, co by ohrozilo jeho zivot a napriek tomu, ze nikdy nebol ani kojeny (nepodarilo sa nam), tak za celych 17 mesiacov svojho zivota prekonal zatial iba dvakrat nadchu, co znamenalo asi 5 dni soplikov.
Preto ver aj ty Evi, uplne skalopevne, ze tretie tehotenstvo zvladnes lavou zadnou, ze ziadne problemy s krckom mat nebudes, ze dietatko sa narodi zive a zdrave. Zameraj sa na cokolvek, zacni piect domaci chlieb alebo cele dni strikuj, zamestnaj sa cimkolvek inym, len si absolutne nemysli na to, ze sa ti este nieco take moze stat. A ja verim, ze ked sama budes verit, ze sa vsetko podari! Zelam ti minimalne tak zdraveho a tak krasneho trpaslika, ako je moj maly Petito... :o))
|
|
|
