|
Titel : RE: Rozhodnutí
|
Autor: ada
()
Datum: 10.11.2007 15:02:45
Ahoj Petra, keď ti toto píšem celá sa trasiem a plačem, lebo to vo mne vyvoláva spomienky, ktoré som prežila pred pár mesiacmi.....
Bola som v 12 týždni tehotenstva keď mi lekár na prvom sono vyštrení oznámil to najhoršie čo len mohol. Namiesto toho, aby som sa začala tešiť z tehotenstva som si vypočula tú najkrutejšiu správu v mojom živote. Dieťatko, ktoré som čakala má vraj VVCH, zle sa mu vyvíja mozog, na hlavičke má nejaký útvar alebo opuch a k tomu ráštep bruška, všetky vnútorné orgány teda črievka a pečeň sú mimo bruška. Určite si vieš predstaviť čo som prežívala, plakala som celé noci, dni, víkendy. Nevedela som pochopiť prečo, čo sa stalo, nikdy som na niečo také ani len nepomyslela. Doktor mi povedal, že to môže byť spojené i s Dawnovým syndrómom a ďalšie hrozné veci.Tvrdil, že ho možno nedonosím,alebo zomrie hneď po pôrode. Povedal, že mám pár týždňov na rozhodnutie a odporučil jednoznačne interupciu. Medzitým som bola na genetike, odbere plodovej vody a chodili sme na rôzne vyšetrenia aj do inej nemocnice. Všade tvrdili to isté. 99 percent lekárov aj ľudí okolo mňa ma presviedčalo, že interupcia je jediné východisko.(že som mladá celý život mám pred sebou a zdravých detičiek môžem mať koľko chcem a pod.) A to ma najviac ubíjalo
len pár ľudí ma utešovalo, že to bude dobre, ale sama som tomu neverila. Nakoniec som sa rozhodla. Nemám čo stratiť, a povedala som si, že to dieťatko donosím. Aj keď to bolo strašne ťažké stále mysliť len na to čo ma čaká a čo bude potom....
Dnes, ale viem s ISTOTOU POVEDA, ŽE TO NE?UTUJEM. Viem, že nie každý príbeh sa skončí tak šťastne ako môj, ale chcem ti povedať, že počúvaj vždy svoje srdiečko a ono ti vždy povie čo máš robiť aj keď sa všetci dookola budú po tebe blbo pozerať
a nebudú chápať prečo.... viem o čom hovorím zažila som to
je to na dlhé rozprávanie..........
Dnes má náš Adamko 4 mesiace, má síce 2 operácie bruška za sebou, ale je zdravý a krásny. Na hlavičke nemal nič a nepotvrdil sa ani Dawnov syndróm a tí lekári čo ma presvidčali o potrate ma dnes presviedčajú o zázraku. A nakoniec keby som mohla vysloviť len jedno jediné želanie na svete tak by to bolo: Aby sa už nikdy a nikde na svete žiadnej maminke nenarodilo postihnuté dieťatko.
Ak chceš pokecať viac e-mail 17ada@centrum.sk
Držím palce akokoľvek sa rozhodneš.....
|
|
|
