|
Titel : RE: Rozhodnutí
|
Autor: Denisa
()
Datum: 12.11.2007 00:02:25
Milé maminky
Je veľmi ťažké v podobnej situácii akej sa nachádza Petra podať nejakú radu. Rozhodnutím akým práve prechádza, je tým najťažším, pred aké len môže byť milujúci rodič postavený.
Prečítala som si všetky príspevky a podľa mojej prežitej straty dcérky, podľa už dlhoročnej práce na stránkach Anjeliky, podľa všetkých nadobudnutých skúsenostiach, všetkých stretnutí s rôznymi životnými osudmi rodičov, sa musím prikloniť k názoru ponechať si dieťatko.
Rozpisovať všetky pre a proti, všetky tie najmä psychické následky, s ktorými sa rodič stretne po plánovanom prerušení a po spontánnom úmrtí dieťatka, nebudem v tejto diskusii dopodrobna rozvádzať. Jednoducho napísané sú to dva úplne odlišné póly konania, po ktorých sa najmä žena rozvíja vo svojom ďalšom živote celkom rozlične.
Myslím, že ponechať si dieťatko i napriek vývojovej vade je ťažšia životná cesta, ale každá a najmä tá ťažká životná cesta nám prinesie veľké obohatenie.
Doteraz som sa stretla len so skúsenosťami maminiek, ktoré stratili svoje detičky, že sú nesmierne vďačné a šťastné za ich spoločné chvíle.
Spomente si všetky, ako vám tieto nevinné deti obohatili život, ako vám dokázali častokrát zmeniť pohľad na tento svet.
Každá matka mi napísala, keby vedela, že svoje dieťatko skôr či neskôr stratí a mohla si vopred vybrať, či ho mať alebo nemať, každá mi odpovedala, že by sa rozhodla pre svoje dieťa opäť a opäť, i skrz všetko ťažké čo nasledovalo, i skrz tú bolesť zo straty svojho zlatíčka....
Veľmi dojemné sú napríklad riadky i v tejto diskusii od Moniky, ktorá stratila svoju milovanú dcérku Yasemin. Sú to riadky, ktoré hovoria samé za seba, cítiť tam všetko, čo som práve opisovala.
No nie každý sa vie vžiť do tohto citového rozpoloženia, príkladom je jej kamarátka adka, ktorá riadky Moniky žiaľ nedokázala pochopiť.
Zo srdca prajem Petre pre ňu to správne rozhodnutie, nech je požehnané jej konanie.
Peťka zasielam Ti veľa objatí, želám veľa odvahy a sily.
Denisa
|
|
|
