|
Titel : RE: Lukáško
|
Autor: Jana
()
Datum: 11.03.2010 21:28:39
Babulky viete v com je problem? ako sa nam "to" stalo vidime vsetko cierne.. Nemame silu vnimat krasu sveta... To co bol predtym bezny zivot teraz je cas ktory ubieha lebo musi a my ho prezivame a sme mozno radi ze je dalsi den... to co bolo kedysi krasne tak teraz nejak nevidime alebo ak to vnimam, tak sa hned rozpravam s Malinkym, ze by som mu to ukazala, ci to vidi aj on, alebo to vnimam tak ze Ondrik mi to ukazal.. Nevidime tie male radosti. Bolest je velka a aj ked su bezne dni (bezne teraz, uplne odlisne od tych co boli bezne kedysi) pridu taketo tazke a zase je vsetko cierne, buducnost prazdna.. Len taka ze vieme ze musime zit.. A ci chceme? to sa nas nikto nepytal, nikto nam nedal na vyber. Same sme sa rozhodli bojovat dalej. Verit ze zase vyjde slniecko, verit zase v dobre konce a nemysliet na veci ze sa skoncia zle, lebo my uz bohuzial vieme ze zle veci sa nestavaju len ludom okolo. To sa stava nam...
Mozno je to cele domotane co som napisala.. Ale toto je moj sucastny zivot. Z tej kopy prastenej baby zostala sice vesela baba, ale ironicka, s akymsi plytkym zaberom do zivota. Zrazu som dospela, aj ked od puberty je uz daleko, ale sama sebe sa zdam akasy pristara. Zachrani ma uz len nieco mladucke, nieco nevinne a nieco natolko krasne ze ma to prebude z tohoto letargickeho spanku alebo hrozneho sna a ukazem tomuto clovieciku aky je zivot uzasny.
Milujem ta Ondrik. Ty si moje Slniecko
|
|
|
