Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Lukáško
 Andrea   11.03.2010   20:26:39 
 RE: Lukáško
 Andrea   14.03.2010   20:35:37 
 RE: Lukáško
 Simba   14.03.2010   20:58:45 
 RE: Lukáško
 Andrea   31.03.2010   20:49:20 
 RE: Lukáško
 Iveta   12.03.2010   08:47:54 
 RE: Lukáško
 Simba   14.03.2010   20:57:03 
 RE: Lukáško
 Iveta   14.03.2010   21:16:07 
 RE: Lukáško
 Simba   16.03.2010   21:11:46 
 RE: Lukáško
 sakti   17.03.2010   17:54:39 
 RE: Lukáško
 lucia   15.04.2010   14:59:48 
 RE: Lukáško
 sakti   15.03.2010   19:06:44 
 RE: Lukáško
 sakti   11.03.2010   20:36:43 
 RE: Lukáško
 Jana   11.03.2010   21:28:39 
 RE: Lukáško
 sakti   12.03.2010   13:45:35 
 RE: Lukáško
 Jana   14.03.2010   19:14:00 
 RE: Lukáško
 sakti   15.03.2010   19:17:27 
 RE: Lukáško
 Jana   15.03.2010   19:52:22 
 RE: Lukáško
 Mirka   14.03.2010   19:07:29 
 RE: Lukáško
 sakti   15.03.2010   19:21:51 

  Titel : RE: Lukáško
Autor: Mirka  ()     Datum:  14.03.2010 19:07:29

Sakti, máš pravdu, ľudia ktorí neprežili nejakú životnú katastrofu, sa sťažujú na blbosti, ako je počasie atď. ja s mojimi deťmi som prežila mnoho utrpenia, ale dalo mi to veľmi veľa. Som teraz iný človek, viem sa s mojimi deťmi tešiť z maličkostí. Vtedy som si hovorila, aké je to nespravodlivé, prečo a ja prečo obe moje deti, prečo aspoň nie len jedno, ale obidve... Ale Keď som videla, že nie som jediná, a mnoho detí je na tom oveľa horšie ako moje dve, tak som sa usmiala a povedala si, lepšie takto ako bez nich, a nie sme na tom najhoršie. Už keď som si myslela, že som na dne a nezvládzem, vzalo sa vo mne niekde toľko sily, že som prestala nariekať a začala bojovať za moje deti. Trvalo to dlho, stálo nás to veľa bolesti, sĺz, ale oplatila sa. Vyšlo slnko je svet je teraz krásny. Som vďačná, že som prežila toto peklo, som teraz šťastná, tak ako je to. Užívame si naplno. Posielam vám každej jednej kus môjho šťastia, aby ste aj vy boli také šťastné ako ja, a prežívali väčšie šťastie ako ja, zaslúžite si to všetky. Myslím na vás.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: