|
Titel : RE: Lukáško
|
Autor: Andrea
()
Datum: 14.03.2010 20:35:37
Ahojte všetky!!
to čo ste tu popísali je všetko pravda,vlastne ani neni čo dodať lebo sa vo všetkom spoznávam.
Moje dni od vtedy-už osem mesiacov- sú čierne a ešte čiernejšie.Nedokážem sa z ničoho tešiť,nič mi neurobí radosť.Ani návštevy po rodine nie sú to čo boli,plné smiechu.Teraz hlavne u svokry sa cítim jak na trňoch,neni čo povedať ,o čom rozprávať.
A dalšie tehotenstvo??alebo čakanie naň??No neviem.Ja som sa s tým utešovala a dosť dlho, že keď sa troška zahojím skúšame znovu.A teraz - čím dlhšie chodím na hematologiu,tým horšie.Stále mám v krvy protilátky,dokonca zdvojnásobenú hodnotu ako som mala keď som nastúpila do nemocnice a ked som už vedela že malinký je mrtvy.Doktorka si to nevie vysvetliť,ani nevie čo s tým robiť.Na to nie sú žiadne lieky.Takže tehotenstvo začaté s takýmito vysokými hodnotami protilátok je viac než isté že nedopadne dobre.Dokonca sa mi zdá že by bola schopná ma od toho odhovárať.Takže túto stredu ideme na hematologiu aj z manželom ,chcú nám robiť nejaké testy.Uvidíme ako dopadnú,ale už to nevidím ružovo.Ked mi povedia že naozaj dalšie tehotenstvo neprichádza do úvahy,tak neviem.Čo už ma naozaj nič pekné v živote nečaká?To už len ozaj si ten život odžiť,postarať sa o syna a nech sa robí čo chce.Raz som počula takú vetu:že ale musíš myslieť pozitívne!!Len my, čo máme takéto veci za sebou, vieme že to už jednoducho nejde.Veľmi vám ďakujem všetkým,to že ste tu a odpíšete,dodáte silu,aj ked vy sami ju potrebujete.Veľmi vám všetkým držím palce aby ste ešte našli v živote radosť a šťastie.
Lukáško,synček môj,veľmi ťa ľúbim...tvoja mama.
|
|
|
