Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Dilema...?
 Jana   27.04.2010   22:36:32 
 RE: Dilema...?
 evit@   09.05.2010   23:20:07 
 RE: Dilema...?
 Jana   29.04.2010   10:51:02 
 RE: Dilema...?
 Katarína   28.04.2010   17:11:38 
 RE: Dilema...?
 andrea   28.04.2010   15:46:45 
 RE: Dilema...?
 Judita   28.04.2010   11:35:08 
 RE: Dilema...?
 Gabca   10.05.2010   19:08:26 
 RE: Dilema...?
 Martina   28.04.2010   11:58:17 
 RE: Dilema...?
 Martina   28.04.2010   11:58:16 
 RE: Dilema...?
 jeane   27.04.2010   22:57:11 

  Titel : Dilema...?
Autor: Jana  ()     Datum:  27.04.2010 22:36:32

Babulky? Pls. mam taky "problem". Ako riesite, ked sa vas niekto novy spyta ci mate deti? Ja niekedy naozaj neviem ako reagovat. Tym ze som zacala znovu "zit"dostavam sa medzi novych ludi a pride klasicka otazka: a deti mate? A co mam povedat? nalada je hned niekde inde. Mam zapriet svojho zlateho synceka, aby som sa vyhla debate o tom co sa stalo, aby sa ten clovek necitil voci mne hlupo a hned sa mi neospravedlnoval, resp sa so mnou neprestal bavit aby nepovedal nieco nevhodne.. Alebo aby som nebola "to je ta co jej zomrelo babatko... Na druhej strane, ja mam dietatko, a nezda sa mi zatajovat Ondrejka spravne len aby som niekoho nezaskocila.. Mozno trosku chaoticky napisane, len sa mi to stava stale castejsie a nijak mi to opakovanie sa nepomaha, nepodarilo sa mi zistit co je spravne, tak by som chcela vediet ako to riesite vy, teda ak vobec. Vdaka
Ondrik moj krasnunky, Milujem ta nekonecne. Co by som dala zato keby si sa tu tmolil pri mne. Chybas mi svetielko moje. To tvoje fyzicno sa nejak vytraca. Cas tupi bolest ale aj ostrost spomienok, ale nikdy nikto mi nezoberie to ako ta milujem. Tvoja maminka :-(

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: