|
Titel : RE: Dilema...?
|
Autor: evit@
()
Datum: 09.05.2010 23:20:07
ahoj jani..neda mi nereagovat...moj nazor je ze si musis upratat v prvom rade vo svojom vnutri co chces a co nechces prezivat,alebo ako by si to chcela.ja som dlllhe roky nedokazala hovorit o liuske s hocikym a do dnes je este ,noho ludi ktory netusia ze sme prisli o prve dietatko,hoc ma videli tehotnu...ale...
jani ak citis ze chces o ondrikovy hovorit tak o nom hovor...ja som s anaucila za tie roky jednej veci...ludia su ti co maju problem o takych veciach hovorit,a preto vznikla i tato stranka,lebo spolocnost tazko este otvara taketo temy...ludia su ti ktori maju problem pochopit co sa v tvojom vnutri odohrava...empaticky a citlivy ludia budu s tebou podporia ta a mozno objimu,mozno poplacu,ale nebudu ta lutovat...a povrchni,ti budu najprv skladat poklony a potom uz bude cas "aby si zabudla" ...neviem ci som to dobre vyjadrila,ale chcela som povedat len tolko...ty mas onrejka v srdiecku a naveky v nom bude,ty nepotrebujes lutovat ani nic,proste to je tvoja realita a tvoj zivot a ak ma s tym niekto problem,v prvom rade to je jeho problem,ty si zijes svoj zivot...tak ako matka ktora ma zdrave a zive deticky doma,ma po celom byte rozvesane fotografie a vsetko mozne o svojich detoch...kam pride hovori o nich...tak aj ty mas pravo na to iste a to ci to spolocnost prijme je na nej...
mozno sa to zda sebecke,ale takto som si to po dllllhej dobe vysvetlila ja...aj niekto ma zacne lutovat a ospravedlnovat sa poviem ze ja som v poriadku a ked ja vidim ze ten clovek ma problem so svojimi pocitmi proste obratim temu tak ze on to prijme...ak vidim ze dotycny je zvedavi ale boji sa opytat tak mu poviem ze som ok a ked ho zaujima co sa stalo kludne sa moze pytat,rada odpoviem ved ide o moje dieta...a ked je dotycny naozaj "spravny" clovek tak si spolu i poplaceme...neviem nejak som s anaucila podla reakcii ludi rozonat ako tuto situaciu riadit...fuuuha ale som sa rozpisala...
no jednoznacne ak chces o ondrikovi hovorit hovor,ty s tym zijes oni tu chvilu zvladnu a kto nie to je jeho problem...
drzim peste a silne nervy...ja som si emocii a lutosti od ludi vytrpela este za zivota liuskinho a viem ake to je tazke,lebo oni by sa zabili,oni by to neprezili,oni by zabioli tych dr...a vsakovake ine reakcie,aj trapne ticho a nasledne "nekamosenie" sa...ale to vsetko su jejich pocity,my vieme ze musim eist dalej,ze ani sa nemozeme zabit,ine ako byt silne nam neostava,a hladat vinnika len aby sa nam ulavilo,nema viznam...
dufam ze som vas neuspala...janka drzim silno pesticky a verim ze najdes z tych vela sposobov ten svoj...xxx
|
|
|
