|
Titel : Prečo nás ešte viac trápia?
|
Autor: Judita
()
Datum: 23.06.2010 13:36:23
Ahojte mamičky.Niekedy už vážne neviem čo mám robiť. Strata môjho Davidka je veľmi bolestivá, smutná a nekonečná. Neexistuje deň, že by som neplakala za malým. Na začiatku som potrebovala aj lieky neskoršie som zistila, že ich nepotrebujem a teraz skoro každý deň si musím dať jednu. V robote máme skoro len mužov - jednému priateľka je tehotná, ten mi nosí DVD-ka z 3D a 4D. Druhému teraz sa narodili dvojíčky, ten mi zas nosí fotky a videa. Tretí má toľko mesačného syna koľko by mal mať teraz môj Davidko, ten mi zas o ničom inom nerozpráva len o malom, že čo všetko už robí. Mám čo robiť aby som sa nerozplakala. Viem, že sú šťastný, ale prečo práve mne musia toto všetko ukazovať?! Mám ešte jedného kamoša, ktorý mne prvej povedal, že s priateľkou čakajú miminko a hodiny mi o tom vyprával. Niektoré mamičky (kamošky) sa mi sťažujú, že niekedy už nevládzu také sú unavené. Potom neviem čo je horšie byť unavená z vlastného diaťaťa, alebo pochovať vlastné dieťa. Radšej som na nohách 24hodín denne ako byť bez miminka. Švagrinka moja v septembri má termín. Tešíme sa veľmi, ale každý môj pohľad na jej rastúce sa bruško je rana do srdca. Mamičky prosím vás vy čo robíte v takýchto prípadoch? Nikoho nechcem uraziť a poslať preč s tým, že nie som zvedavá na fotky a videa keď viem, že aká to je radosť pre nich, len nechápem či im to nedochádza, čo prežívam ja. Na vonok sa smejem a vnútro ma zožiera.
|
|
|
