Titel : RE: Prečo nás ešte viac trápia?
|
Autor: Jana
()
Datum: 23.06.2010 15:39:15
Ja mam tehule v kancly.. Doteraz som ich ked uz to prehanali tak decentne zrusila, resp jednej z nich, tej lepsej kamoske som povedala, teda som ju poprosila aby ked uz je toho viacej nech to riesia vonku, mimo mna.. Vedia co sa mi stalo, tak to nejak tak akceptuju. aj ked nie vzdy sa im dari ale snazim sa vypnut, nevnimat ich, obcas sa snimi rozpravam o tehu, ja som tak zdravo zila vtedy, tak sa pytaju, bola som jak encyklopedia vsetko nastudovane a co z toho.. NO a nejak som to zvladala, ale teraz uz maju riadne bruska a niekedy si ich s takou laskou hladkaju, ako som to robievala ja a vtedy ma ide roztrhnut. Sestra ma synceka, uz ma dva mesiace, velmi som sa toho bala.. obcas sa na neho pozeram a hladam v nom Ondrika, a maly sa na mna tak krasne zaskeri ako keby vedel co sa mi melie hlavou a vravel mi aby som nebola smutna. Judit, podla mna, nesil sa do toho, ak maju trosku rozumu tak to pochopia, da sa to povedat slusne, ze sa snimi sice tesis a prajes im, ale ze je to este na teba moc a nevladzes to vsetko spracovat.. ono to pomaly prejde, a zvykneme si na ine deti, ale nemusime sa znasilnovat a usmievat sa ked sa nam nechce. Aj tak to robime ovela castejsie ako iny ludia
|
|
|