|
Titel : RE: Prečo nás ešte viac trápia?
|
Autor: Petra+Milan
()
Datum: 24.06.2010 12:01:43
Awoj Judita...
Tak to nie si sama...Ja mam sestru co ma maleho synceka,ktory ma uz rok aj nieco tak viem ake to je...Aj ja som stratila synceka a tiez sa mal volat a aj sa vola Davidko...Este len bude mesiac co sa stal anjelikom...Aj v praci su kolegine co maju deti alebo cakaju a stale sa o tom rozpravaju ...Je to bolestive a preto by si mala svojim kolegom ale aj kamaratom povedat,ze sa tesis s nimi ale je to aj pre teba bolestive pretoze kazdym spomenutim na dieta si smutna pretoze nemas co ty im povedat ani sa s nimi podelit o svoju radost ohladom dietata a mali by ta aj troska chapat...Mala by si im vysvetlit ze ti troska tym aj ublizuju a nepomahaju ti,ze to tak citis a nechces aby prestali sa s tebou rozpavat ale mali by vediet kolko by si mohla zniest....Aj pre mna je rana vidiet mamicky co sa tesia s rastuceho bruska...Ked uz nevedia pochopit co si ty stratila a zaroven ti tak chyba ani napriek tomu ako sa trebars tvaris ked vidis tie fotky alebo dvd-ka tak by si im mala povedat priamo ako sa tesis ale aj ako sa citis ked sa s tebou o tom rozpravaju ....Proste narovinu aj napriek tomu ze sa pohnevaju ale musia vediet ako to ty znasas,co prezivas,citis a ja neviem ak mas potrebu hovorit o tvojej bolesti tak sa skus porozpravat aj ty s nimi...Mali by ta vipocut ked aj ty ich vipocujes...Daj vediet ako to dopadlo...pa
|
|
|
