|
Titel : RE: Anjelik LUKÁŠKO
|
Autor: zuzana
()
Datum: 17.09.2010 11:58:29
Dakujem Ivetka za krasne slova obdivu, ktore mi vyhnali slzy z oci. Ale aj ja prepadam zialu.Niekedy je lepsie, niekedy je horsie. Mne strasne pomohlo ze som stale o tom rozpravala s manzelom, s rodinou.Stale dokola to iste sme s manzelom prebarali, kazdy den sme sa o tom istom rozpravali x x krat.A citim, ze Sofinka mi je napomocna, ze drzi ochrannu ruku nado mnou resp. nad nami.Ja citim , ze je so mnou, s nami.Aj ked ju nemam telom, tak citim, ze aspon duchom.Aj mna chyti amok a vyrevem sa do nepricetnosti.Ale robim to, ked som sama.Na mna zaberaju druhi ludia pred nimi sa dokazem ovladnut. Pretoze tych ran v zivote uz bolo vela a akosi som sa naucila nedavat najavo pred druhymi svoju slabost.Kolko krat vecer o pol desiatej, ked to na mna pride sa vychytim a idem na cintorin sama, po tme, nikomu nic nepoviem, proste to nemozem vydrzat a vyberiem sa tam.Ale uz to nerobim. Cintorin je v meste na odlahlom mieste a stretavaju sa tam pochybni ludia. Nevidela som ich tam raz ani dva krat. Tak som si uvedomila, ze tym si len mozem uskodit a nielen sebe, ale hlavne manzelovi a rodine. Jedna tragedia nam zatial stacila.Zo zaciatku som sedavala na cintorine pri malej a plakala som. Bolo mi vsetko jedno. Raz prisla za mnou jedna starsia pani a vyhresila ma. Ze to proste takto nemozem. Nachladnem a budem mat problemy, ked budem chciet mat dalsie dietatko.Ved Sofinka tam nie je sama. Je tam dalsich sedem anjelikov, ze ma spolocnost a ze uvidim, ze raz mi ona bude napomocna a bude nado mnou drazat ochrannu ruku.A aj jej sestre zomreli tri babatka, tak ma chape co prezivam. Ale takto to riesit nemozem, jej uz tym nepomozem.Odvedy tam uz nesedavam. Chodim na cintorin dva krat za den. Ale sa pomodlim, poplacem si, zapalim sviecku, vymenim kvietkam vodu a idem prec. Jednoducho nemozem rozvijat myslienky. Ked zacnem mysliet na to, co by bolo, keby tu bola hotovo.....Neubranim sa tomu. Jednoducho tie myslienky zahanam prec.Samozrejme ze na malicku myslim ked vstavam aj ked zaspavam a sto krat za den jej poviem , ze ju lubim a ze je moje najvacsie zlatko na svete.Zuzana
|
|
|
