|
Titel : Detičky a život po strate
|
Autor: Denisa
()
Datum: 22.09.2010 23:51:05
Milá Barbora, milé maminky, milí rodičia.
Myšlienky Barbory ma skutočne nadchli k tomu, aby som napísala pár riadkov na tému ako sa naučiť opäť žiť.
Opäť žiť po strate dieťatka je neľahký životný proces, ktorým musí (mal by) však prejsť každý sám. Nie som zástankyňa ďalšej gravidity, ak rodičia nie sú psychicky pripravení. Zamýšľam sa najmä v prospech dieťatka, ktoré príde na svet ako súrodenec anjelika. Tieto detičky dostanú veľmi veľa lásky, často viac ako iné o tom niet pochýb, sú naplnenou túžbou svojich rodičov, ale často sa im dostáva i pocítiť (najmä vtedy keď rodičia neboli ešte dostatočne duševne zrelí), že sa stali náplasťou na ich životnú bolesť.
Byť náplasťou od bolesti nie je pekné prirovnanie, nie je príjemné ho ani žiť a neprajem ho žiadnemu dieťatku.
Žiadne dieťatko, žiadny človek nedokáže nahradiť toho druhého. Toho sme si na týchto stránkach všetci vedomí.... Preto milí rodičia najskôr sa dokážte a hlavne NEBOJTE popasovať so životom takým, aký ho práve prežívate so všetkým, čo vám priniesol a každý deň nové prináša.
Nechcite na všetko boľavé ihneď náplasť... Je len vskutku pochabé sa domnievať, že tá hrozná bolesť ustúpi, až keď budem mať tú náplasť v podobe ďalšej radosti v náručí. Nie bolesť neustúpi, možno nebude už prvoradá, ale ona sa po čase vráti.... Vráti sa v okamihoch neraz vtedy, keď ako rodičia zostanete opäť sami, deti v psychicky zdravo fungujúcich rodinách raz, keď nadíde ich čas, šťastne a radostne vyletia zo svojich hniezd..... No a vtedy sa často tie neutíchajúce a nevyliečené životné okamihy vracajú ako bumerang. Z človeka, ktorý doposiaľ fungoval (lebo mal pre koho fungovať) sa stáva čudák, ktorého opäť nič na tom svete nebaví, nič nenadchne, (Prečo??...tie otázky opäť myseľ doženú...., hľadať v minulosti je neľahké, no odpoveď často jasná, ...preto..., lebo mu raz život zobral niečo veľmi cenné.... a to bolí i po rokoch...., ezoterik by povedal i po životoch.... )
V každom žití a v každej smrti je ukrytý zmysel. Je len na nás ako svoj vlastný život zoberieme do svojich VLASTNÝCH rúk. Každú bolesť by sme mali najskôr vyliečiť sami v sebe. Naučiť sa najskôr akceptovať život aj s bolesťou... Ako na to? Možno to potrebuje nejakú zmenu vo VLASTNOM sebapoznaní, či tvrdú prácu na vlastnom JA. A až vtedy keď pochopíme, že ten náš vlastný život je tiež cenný, je tiež darom a že sa ho vskutku OPLATÍ žiť, až vtedy milí rodičia prijmite do svojej náruče život NOVÝ a vychovávajte, pomáhajte, sprevádzajte ho s láskou, s úctou a nechajte mu voľnosť jeho vlastného bytia, nech sa rozvíja vo vašej láskyplnej náruči. ...., a nech nikdy nemusí vedome, či podvedome prežívať vašu OSOBNÚ bolesť a váš vlastný žiaľ z niečoho nenaplneného, čo vás kedysi postretlo......
Toto je moje prianie všetkým detičkám, ktoré majú svojich súrodencov v nebi a majú sa narodiť alebo sa narodili nadmieru statočným rodičom.
S láskou Denisa
|
|
|
