|
Titel : RE: Výlet z hniezda
|
Autor: barbora
()
Datum: 25.09.2010 20:09:44
mila deniska,
rada si citam vase prispevky. vzdy je v nich velky kus pravdy a aj povzbudenia. vzdy sa pri nich rozplacem.aj od smutku aj od dojatia.
niektore nazory si osvojime, niektore mame z vlastnych skusenosti a vlastneho zivota.ked pisete, ze si musime to svetielko v sebe najst, ze ho nemame hladat len v nasich detoch, na tom urcite nieco je a odkedy som si to precitala, zamyslam sa nad sebou,co to moje svetlo moze byt.mame sa s bolestou popasovat same. ano urcite je to tak, a aj sa o to snazim, ale vydrzi mi to len par dni a zase upadam do depresii a vravim si, ze sama to nedokazem.potom sa vyplacem a zase chvilu myslim pozitivne.to moje svetlo je mozno v tom, ze robim vsetko preto, aby mi po liluske ostalo co najviac spomienok.a robim vsetko preto, aby kazdy, kto ju poznal, nikdy na nu nezabudol.zacala som o nej pisat knihu,pretoze si chcem zapamätat vsetky, aj tie najbeznejsie dni, ktore som s nou prezila. nechcem, aby tie spomienky vybledli. aby som si po par rokoch nevedela spomenut,na take banality ako ze mala rada chlebik s paradajkou, alebo ze mala rada pesnicku gumy macka.toto je pre mna to svetlo vo mne a MOJ zmysel zivota.a odteraz, ked budem mat zase tie depresie, poviem si, co ste napisali. musim ist dalej pre to svetlo vo mne.
ale naopak...co pisete o vyleteni z hniezda, tam som sa nenasla. neradim sa k "nasej spolocnosti". ako sa vravi, sto ludi, sto chuti. ja by som pre svoju mamku urobila prve posledne a viem, ze aj ona pre mna. je pre mna velkym vzorom.tiez ju postretli tie tazke prekazky/bolo ich vela/ a ta najtazsia je tiez strata prveho dvojmesacneho dietatka a asi preto je teraz taka silna a je pre mna velkou oporou.svoju mamku velmi obdivujem. som presvedcena o tom, ze deti by tu mali byt pre svojich rodicov tak, ako su tu oni pre svoje deti. tie vecne detske stale sa opakujuce otazky,a jej trpezlive odpovede,ked nas ucila chodit....nevedeli sme sami, ale chceli sme, tak nas chytila za rucicku a viedla nas.ja to vidim aj na tom, ako sa ona stara o babku.teraz je to mamka, kto pocuva,ked babka rozprava uz krasnym vekom obcas to iste a mamka pocuva a pocuva. a vlastne cela ta starostlivost o nu.ked vidim, ako mamka trpi stratou lindusky,/ale zaroven mi dodava silu, co je pre mna zazrak/ je to pre mna dvojnasobna bolest.
vyletela som z hniezda, ale zaroven som stale pre mamku jej dietatko a bude to tak navzdy, preto zastavam nazor,ze aj ked moje deti vyletia z hniezda, nebudem sama so svojou bolestou.budu tu pre mna moje deti, ako je tu mamka pre babku a ja pre mamku.viem, ze nie vsade to takto funguje a ja som vdacna, ze mam ten poklad.. svoju mamku a vztah,aky s nou mam.pre mna to je PRAVA LASKA.
|
|
|
