|
Titel : Zuzke
|
Autor: Gabi
()
Datum: 28.11.2010 19:15:50
Milá Zuzka, tiež keď vidím ako sa všade naokolo rodia zdravé
detičky som veľmi smutná z toho, prečo práve ja? Čím som si
to zaslúžila? Alebo otázky typu čo som spraviť mohla a
nespravila som, aby moje dieťa prežilo? Nefajčím, nepijem,
snažím sa zdravo stravovať/a hlavne keď som bola tehotná/
a predsa sa to stalo.... Neviem si predstaviť čo som spravila iné ako ostatné matky, keď si nemôžem poláskať svoje dieťatko, pritisnúť..... A tak veľmi sme sa tešili...
Zuzi, keď sme boli s mužom na genetiku - nás iba "spovedali" a pani doktorka nám povedala, že jedna z možností vyšetrenia je amniocentéza a my sme súhlasili
napriek možným rizikám, možno práve preto nám nerobili DNA,
ani žiadne krvné vyšetrenia a ani nás neposielali na hematológiu.
Tiež mi neskutočne veľmi pomáha keď viem, že mám spriaznené
duše na tejto stránke, ktoré bohužiaľ trpia tak isto ako ja.
Mám síce kamarátky, s ktorými sa o tom môžem rozprávať, ale ako sa vraví: KTO NEZAŽIJE, NEPOCHOPÍ.....
Musím Ti však povedať, že našťastie mám staršieho syna, vďaka ktorému fungujem a snažím sa tešiť zo života, aby on
stratu svojej sestričky nepociťoval až tak bolestne ako jeho rodičia.
Zuzka, je tá bolesť po pol roku stále rovnako silná, alebo sa s tým človek po troche zmieruje? Veľmi mi chýba moja Sašenka a dnes keď sme boli s mužom pri jej malom hrobčeku
som veľmi myslela aj na Sofinku a Nelinku ako sa spolu hrajú v nebíčku. Nejak som sa rozpísala, ale je mi tak smutno......
|
|
|
