|
Titel : RE: Zuzke
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 28.11.2010 21:36:07
Ahoj Gabika,
my sme boli na genetike az potom, co malinka zomrela. Pocas tehotenstva bolo vsetko Ok. Je to uz druhe dieta o ktore sme prisli, tak sme sa dali sami vysetrit, kde je chyba, ked po gynekologickej stranke som v poriadku.Vieme, ze malinkej uz tym nepomozeme, ale chceme, ak sa podari dalsie tehotenstvo, predist pripadnym problemom.Ja som pocas tehotenstva mala akurat dlho nevolnosti az do konca piateho mesiaca, tak som bola od sesnasteho tyzdna na PN/ke, pretoze do 12 teho tyzdna je to normalne. Potom som mala nizko polozenu placentu ale aj to byva. Ta sa rastom babatka povytiahla a bolo to v poriadku. Takze naozaj neviem.....Stale ma prenasleduju myslienky, ci som jej nejak ja neublizila.....Strasne sme sa na nu tesili a aj cela rodina. Bola minuly rok darcekom pod stromcek. Bol to pre vsetkych najkrajsi darcek.
Ci je bolest rovnaka?????Tazko odpovedat. Ja viem, ze teraz sa citis strasne.Je to este prilis cerstve.... Miesa sa hnev so zialom a nekonecnym bolom. Je to pre Teba na nevydrzanie a prajes si, aby si tu ani ty nebola. Mozem Ti povedat, ze nie je to uz teraz take sialene. Ja som nejak otrnula a hlavne sa nemoze clovek opustit a poddat sa tomu,nemoze padnut uplne niekam dolu. Ja, ked chcem dalsie dieta, musela som zabojovat. Nemozem sa tomu bolu a smutku poddavat. Ano, s pribudajucim casom je to o nieco lepsie a boli to stale a stale na nu myslim. Ked som cez vikend doma, tak som pri hrobceku aj rano aj vecer, ale cez tyzden sa to bohuzial neda. Clovek pride domov z prace pomaly za tmy, tak chodime len raz za den.Clovek sa musi nejak zmierit s tou bolestou, pretoze inak by sa asi zblaznil. Kazdy si to musi takpovediac odzit a prezit tu bolest.
Spociatku som mala dni, ked mi na nicom nezalezalo. Chodila som za malou trebars vecer o pol desiatej po tme a nikomu som ani nepovedala, ze tam idem. Chcela som byt s malou celu noc. Bala som sa o nu, dokonca som mala aj myslienky, ze si ku nej lahnem a budem tam s nou spat. Toto vsetko ma preslo, ked sa pri cintorine zacali stretavat auta s podivnymi ludmi. Cintorin je na odlahlom mieste. Vtedy som si uvedomila, ze netreba provokovat, ze by moj muz asi bezomna nebol, keby sa stane nieco aj mne.
Niekedy som pri malej sedela aj hodinu s revala a revala do nepricetnosti, bolo mi jedno ci sa z toho zblaznim, alebo nie. Bolo to sialene. Sedela som tam v case necase.Az pokial ma v uvodzovkach nevyhresila jedna pani, ze to takto nemozem, ze si ublizim a budem mat problemy, ked budem chciet mat este niekedy babatko.
POtom som niekedy do seba hodila zopar poharikov, ked som prisla z cintorina, potom som pol dna prespala, pretoze mi bolo zle. Ale potom som si uvedomila, ze to takto riesit nemozem. Ze su ludia,ktorym na mne zalezi.Nikomu som to samozrejme nepovedla. Moj muz mi stale opakoval, ze keby sa mi nieco stane, tak odide aj on od zialu a vedela som , ze vravi pravdu. Tak som si uvedomila, ze treba smutit a spominat ale len do urcitej miery. Uz ju mame je nasa dcerka, nikto nam ju nevezme. Narodila sa , aj ked tu bola len chvilku. Prezila som s nou najkrajsich 35 tyzdnov svojho zivota a som jej za to vdacna. Bohuzial musela odist.... Preco, nepochopim nikdy....Ale citim, ze je stale s nami aspon duchom. Som sa nejak moc rozpisala, ale na to tieto stranky su. Prajem pekne snicky vsetkym nasim detickam do nebicka. Sofi posielam Ti strasne dlhy boztek na dobru noc a nech Ta anjelik ochranuje. Ahoj Gabika a drz sa, neboj cas troska rany zahoji
|
|
|
